Vampire

[b]BRUJAH[/b]

Brujah sú bezprostrední idealisti a povstalci, skôr viac za svoje práva bojujé než aby písali prostestné piesne. V živote, väčšina Brujahov hľadá sociálnu zmenu, a v nesmrtelnosti najviac členov klanu sa snaží vytvoriť vampirickú utópiu. Ako bojovní radikáli, sú preslávení pre svoje bojové schopnosti a tiež lahšie prepadajú pod upíriu "zúrivosť", kvôli ich horkokrvnosti. Obdržia +1 do skillu "Bitka", ale sú penalizovaný -2 do hodov na "zúrivosť" kvôli ich zápaluchtivej povahe.

Atribúty (3):
Fyzické (2) Mentálne (1)
Schopnosti (6):
Talenty(3)
Schopnosti(2)
Znalosti(1)

[i]Disciplíny:[/i]
Nadprirodzená rýchlosť, Prítomnosť, Nadprirodzená sila

[b]GANGREL[/b]

Gangrels sú diví samotári ktorí sú najviac zladený so „zverom“ vo svojom vnútri, čo im dovoluje premenu do zvieracej podoby. Žijú kočovným životov, a o Vampíriu politiku sa zaujímajú len málo a preferujú život a lov mimo periférie spoločnosti. Kvôli ich zvieracej náture, dostávajú bonus +5 k sile, energii, a zmyslu v priebehu "Zúrivosti". Ale kvôli ich neskrotnej náture dostávajú -1 na všetky hody na "zúrivosť".

Atribúty (3):
Fyzické (2) Mentálne (1)
Schopnosti (6):
Talenty(3)
Schopnosti(2)
Znalosti(1)

[i]Disciplíny:[/i]
Animalizmus, Nadprirodzená obrana, Premena

[b]MALKAVIAN[/b]

Malkaviáni sú známi ako blázni kvôli ich schopnosti počuť hlasy z vnútra a priblížiť ostatných k ich duševnej chorobe skrz disciplínu "Dementácia". Svet sa Malkaviánom zdá odlišný ako u obyčajných klanov, i keď Malkavianovo šialenostvo závisí na jednotlivcovi. Požehnanie a kliatba, Malkavianova duševná choroba môže pomôcť alebo zabrzdiť, závisí na tom ako veľa bojujú proti bude pomôcť alebo brzdiť ich, závisieť na tom ako veľa oni bojujú proti svojej podstate.Malkaviáni začínajú s prémiou +2 bonus do Inšpekcie.

Atribúty (3):
Sociálne (1) Mentálne (2)
Schopnosti (6):
Talenty(1)
Schopnosti(2)
Znalosti(3)

[i]Disciplíny:[/i]
Nadprirozdené videnie, Dementácia, Zatemnenie

[b]NOSFERATU[/b]

Škaredý, skrývajúci sa a mocný. Dokonca aj v svete oblúd Nosferatu vyčnievajú. Premena stáča a deformuje ich fyzické rysy, čo ich núti hladať útočisko v podzemí. Nosferatu sú majstri tieňov. Kvôli ich kliatbe Nosferatu má 0 hodnotu Vzhľadu a nikdy ho nemôže navýšiť, a musia skrývať svoju existenciu pred obyčajnými ľudmi. Pretože zdielajú tmu spolu s háveďom po tak dlhú dobu, upíri s klanu Nosferatu sú schopný získať viac výživy s potkanov.

Atribúty (3):
Fyzické (1) Mentálne (2)
Schopnosti (6):
Talenty(1)
Schopnosti(3)
Znalosti(2)

[i]Disciplíny:[/i]
Animalizmus, Zatemnenie, Nadprirodzená sila

[b]TOREADOR[/b]

Toreádori zobrazujú samých seba ako artistov a visionárov, a cenia si vysokú spoločenskú mentalitu, ktorú Camarilla zabezpečuje. Zo všetkých klanov sú Toreádori najviac s pojený so životom smrtelníkov skrz umenie a zábavu. Toreádori sú prekrásne stvorenia prívetivý a zvodný a skoro bez námahy sa pohybujú v spoločenstve živých. Empatia Toreádorov je oboje, dar a bremeno. Všetky zmeny humanity sú zdvojnásobené.

Atribúty (3):
Sociálne (2) Mentálne (1)
Schopnosti (6):
Talenty(3)
Schopnosti(1)
Znalosti(2)

[i]Disciplíny:[/i]
Nadprirodzené videnie, Nadprirodzená rýchlosť, Prítomnosť

[b]TREMERE[/b]

Krvavý čarodejníci zrodený tajomnými obradmi a čiernej mágie, Tremere sú najmenej dôverihodný klan Camarilly. Obrad, ktorý Tremere používajú na premenu zo žijúcich mágov na večné obludy vychádza z ich používania mágie. Aby sa vyrovnali ostatným klanom, vampíri klanu Tremere vynašli Divotvorstvo, mocnú disciplínu mágie krvy. Klan si stráži svoje tajomstvo veľmi žiarlivo a sú jediný z "Príbuzných" ovládajúcich túto mocnú disciplínu. Stíhanie tajomných vedomostí je postavené pred všetko ostatné, a spoliehajú sa na slabnutie pokrvnej línie. Tremere nemôžu zdvihnúť žiadnu fyzickú vlastnosť nad stupeň 4.

Atribúty (3):
Fyzické (1) Mentálne (2)
Schopnosti (6):
Talenty(2)
Schopnosti(1)
Znalosti(3)

[i]Disciplíny:[/i]
Nadprirodzené videnie, Ovládanie, Divotvorstvo

[b]VENTRUE[/b]

Naozaj vrchný stupeň spoločnosti, Ventrue sú považovaný za čestných a cnostných vodcov Camarilly. Oni celým srdcom podporujú Masquerade, majú vplyv na smrtelný aj nemŕtvy svet, a pomáhajú Masquerade rovnako ako zbierajú podporu pre samých seba. Klan Ventrue je exkluzívne a mocné zhromaždenie nesmrteľných, aj tí najnižší členovia klanu Ventrue môžu očakávať špeciálne zaobchádzanie od spoločenstva "príbuzných". Táto královská pokrvná línia, na druhej strane nemá žiadnu výživu z neurodzenej vrstvy a z "riedkokrvných". Ventrue nedostávajú žiadnu krv za kŕmenie sa na zvieratách. Kŕmenie na nízko žijúcich ľudí -prostitútky a bezdomovci- môže spôsobiť u členov tohto klanu zvracanie.

Atribúty (3):
Sociálne (2) Mentálne (1)
Schopnosti (6):
Talenty(2)
Schopnosti(1)
Znalosti(3)

[i]Disciplíny:[/i]
Ovládanie, Nadprirodzená obrana, Prítomnosť

[b]HUMANITA[/b]

Hoci sú obludy od prírody, najviac upírov, aby prežili v spoločnosti živých sa upiera k humanite. Humanita je schopnosť udržať svoje predátorské inštinkty v pokoji a prvou líniou obrany proti "Zúrivosti". Ak spôsobí smrť nevinného človeka upír stratí humanitu. Čím nižšiu má upír humanitu tým väčšia je pravdepodobnosť že upadne do stavu "Zúrivosti".

[b]MAŠKARÁDA[/b]

Maškaráda je súbor základných pravidiel, vďaka ktorému je ukrytá existencia upírov pred ľudstvom. Porušenie maškarády môže viesť k prepadovým útokom od ľúdských lovcov upírov, a pohŕdanie maškarádov vedie k neúcte od "príbuzných". Pri strate všetkých bodov maškarády nastáva jediný trest ktorý spoločenstvo upírov v tomto prípade uznáva. Trest smrti.

Šest Tradic

Upíři z Kamarilly přísahali, že budou dodržovat legendárních Šest Kainových Tradic, zákonů, které sám Kain dal svému rodu. Stejně jako další zákony jsou i Tradice často ignorovány, překrucovány a porušovány.

První Tradice
Maškaráda
Skryješ svoji podstatu před těmi, jež nejsou Tvé Krve. Pokud se projevíš, budeš zničen.

Druhá Tradice
Panství
Tvé panství patří jen Tobě. Na Tvém panství tě budou respektovat.Tvé slovo je na Tvém panství zákonem.

Třetí Tradice
Potomstvo
Vytvoříš jiné svého druhu jen se souhlasem svého Staršího. Když stvoříš jiného svého druhu bez souhlasu svého Staršího, budeš zničen Ty i Tvůj Potomek.

Čtvrtá Tradice
Odpovědnost
Ty, které vytvoříš, jsou Tvými Dětmi. Než budou Tvé Děti propuštěny, povedeš je ve všech ohledech. Jejich hříchy jsou Tvými hříchy.

Pátá Tradice
Pohostinnost
Cti panství ostatních. Po příchodu do města oznam svoji přítomnost tomu, kdo jest vládcem města. Bez jeho slova nejsi nic.

Šestá Tradice
Zničení
Nezabiješ jiného svého druhu. Právo zničení náleží Tvému Staršímu. Jen ti Nejstarší smějí svolat štvanici.

[u][i][b]Atribúty[/b][/i][/u]

[b][i]Fyzické[/i][/b]

[b]SILA[/b]
Sila je meradlom fyzickej statnosti vašej postavy. Je to rozhodné pre zručnosti boj bez zbrane a boj so zbraňami na blízku.

[b]ZRUČNOSŤ[/b]
Určuje rýchlosť a obratnosť vašej postavy. Zručnosť zvyšuje zručnosti otváranie zámkov a plíženie.

[b]VÝDRŽ[/b]
Celková odolnosť vašej postavy. Znižuje poškodenie od nábojov, policajných obuškov, baseballových pálok atď. Zvyšuje vstrebávanie (Údery)

[i][b]Sociálne[/b][/i]

[b]CHARIZMA[/b]
Určuje schopnosť vašej postavy presviedčať ľudí skrz vašu osobnosť. Charizma je dôležitá časť presviedčania.

[b][b]MANIPULÁCIA[/b]
Určuje schopnosť vašej postavy vykorisťovať ľudí a udalosti. Manipulácia je potrebná pre zručnosť obchodovania.

[b]VZHĽAD[/b]
Určuje fyzickú atraktivitu vašej postavy. Je základom zručnosti pôvab.

[i][b]Duševné [/b][/i]

[b]Vnímanie[/b]
Určuje uvedomilosť o okolí. Vnímanie je potrebné pre zručnosti boj na diaľku a inšpekcia.

[b]Inteligencia [/b]
Určuje schopnosť vašej postavy, učiť sa, myslieť a pamätať si. Je dôležitá pre zručnosti výskum a zastrašovanie.

[b]Dôvtip[/b]
Určuje ostrosť vašej mysle, schopnosť myslieť na svoj cieľ. Dôvtip zlepšuje zručnosti Obrana a Hackovanie.
[/b]

[u][i][b]Schopnosti[/b][/i][/u]

[i][b]Talenty[/b][/i]

[b]BITKA[/b]
Schopnosť biť sa s holými rukami. Bitka je dôležitá pre zručnosti boj bez zbrane, a tiež je jednoduchšie kŕmiť sa na neochotných.

[b]VYHÝBANIE[/b]
Určuje schopnosť vašej postavy vyhýbať sa zraneniam vo všetkých formách boja. Vyhýbanie zlepšuje zručnosť Obrana.

[b]ZASTRAŠENIE[/b]
Určuje schopnosť postavy vštepovať strach a nútiť ostatných k spolupráci. Zastrašovanie zlepšuje zručnosť zastrašovanie.

[b]VYKRÚCANIE[/b]
Určuje schopnosť postavy skrývať svoje motívy a klamať ostatných. Vykrúcanie zlepšuje zručnosť pôvab.

[i][b]Schopnosti[/b][/i]

[b]STRELNÉ ZBRANE[/b]
Určuje ako dobre vaša postava mieri, a spôsobuje zranenie zo všetkými typmi strelných zbraní. Strelné zbrane sú nevyhnutnou časťou zručnosti boja na dialku.

[b]ZBRANE NA BLÍZKU[/b]
Určuje schopnosť vašej postavy pri súbojoch na blízku zo zbraňou ako napríklad nôž, pálka, meč, atď. Zbrane na blízku zlepšujú zručnosť Boj so zbraňou na blízko.

[b]BEZPEČNOSŤ[/b]
Zobrazuje znalosť vašej postavy o tom ako fungujú zámky a bezpečnostné systémy. Bezpečnosť je potrebná pre zručnosť otváranie zámkov.

[b]PLÍŽIVOSŤ[/b]
Určuje schopnosť postavy pohybovať sa potichu a vyhýbať sa tomu, aby ju objavili. Plíživosť zvyšuje zručnosť plíženia.

[i][b]Znalosti[/b][/i]

[b]POČÍTAČE[/b]
Určuje schopnosť postavy pracovať s počítačmi a inými elektronickými zariadeniami. Znalosť počítačov zvyšuje zručnosť hackovania.

[b]FINANCIE[/b]
Schopnosť postavy ohodnotenia trhovej ceny predmetov. Financie zvyšujú zručnosť obchodovanie.

[b]VYŠETROVANIE[/b]
Určuje schopnosť postavy všimnúť si malé a skryté detaily. Vyšetrovanie zvyšuje zručnosť inšpekcia.

[b]UČENOSŤ[/b]
Schopnosť postavy zbierať informácie, debatovať a učiť sa nové zručnosti. Učenosť zvyšuje zručnosti Výskum a presviedčanie.

[i][b][u]Zručnosti[/u][/b][/i]

[b]Súboj [/b]

[b]Boj bez zbrane[/b]
Určuje schopnosť postavy spôsobovať zranenia v boji bez zbrane a kŕmenie sa na neochotných. Zlepšujú ju Sila a Bitka.

[b]Boj so zbraňou na blízko[/b]
Určuje schopnosť postavy spôsobovať zranenie zo zbraňami na blízku. Zlepšujú ju Sila a Zbrane na blízko.

[b]Boj na dialku[/b]
Určuje presnosť a zranenie spôsobené strelnými zbraňami všetkých foriem. Zvyšujú ju Strelné zbrane a Vnímanie.


[b]Obrana[/b]
Určuje schopnosť postavy vyhýbať sa zraneniam všetkých typov súbojov. Zleúšujú ju vyhýbanie a Dôvtip.

[i][b]Skrývacie[/b][/i]

[b]Otváranie zámkov[/b]
Určuje schopnosť postavy dostať sa na miesta kde nemá čo robiť. Zvyšujú ju Bezpečnosť a Zručnosť..

[b]Plíženie[/b]
Určuje schopnosť postavy nebyť pozorovaný. Zvyšuje ju zručnosť a plíživosť.

[b]Hackovanie[/b]
Určuje schopnosť postavy vlámať sa do počítačov a iných elektronických zariadení. Dôvtip a Počítače ju zlepšujú.

[b]Inšpekcia[/b]
Určuje schopnosť postavy všimnúť si nevidené detaily. Zlepšujú ju Vnímanie a Vyšetrovanie

[b]Výskum[/b]
Určuje schopnosť postavy čítať knihy a učiť sa nové schopnosti. Zlepšujú ju inteligencia a Učenosť.

[i][b]Duševné[/b][/i]

[b]Obchodovanie[/b]
Určuje schopnosť postavy zistiť cenu tovaru a obchodovať za lepšie ceny. Zlepšujú ju financie a manipulácia.

[b]Zastrašovanie[/b]
Určuje schopnosť postavy vtlačiť strach ostatným a donútiť ich k spolupráci. Zlepšujú ju Inteligencia a Zastrašenie.

[b]Presviedčanie[/b]
Určuje schopnosť postavy presvedčiť ľudí že chcú to čo chce postava. Zlepšujú ju charizma a učenosť.

[b]Pôvab[/b]
Určuje schopnosť postavy zviesť ostatných aby jej pomohli. Zlepšujú ju Vzhľad a vykrúcanie.

[i][b]Vstrebávanie[/b]
[/i]
[b]Údery[/b]
Schopnosť postavy odolávať zraneniu z guliek a tupých zbraní. Zlepšuje ju výdrž a tiež oblečenie a brnenie(alebo nepriestrelná vesta).

[b]Rezy[/b]
Schopnosť postavy odolávať zraneniu z rezných zbraní. Kým upíri sa môžu brániť proti rezným zbraniam zo zručnosťou obrana, sú takmer bezbranný ak úder nevykrijú. Oblečenie a brnenie(vesta) zlepšujú toto vstrebávanie.

[b]Živly[/b]
Schopnosť postavy odolávať zraneniam od drápov tesákov, ohňa a elektriny. Zranenie živlom je smrteľne vážne. Upíri sa môžu brániť proti drápom a tesákom pomocou zručnosti Obrana, ale sú bezradný proti ohňu a elektrine. Zranenie živlom môže byť vstrebané skrz nadprirodzené schopnosti.

[b][i]DISCIPLÍNY:[/i][/b]

[b]Animalizmus[/b]

Úroveň 1: Kŕdeľ havranov.
trvanie: Okamžité
aktiváčná cena: 1 krvinka
Havrani zaútočia na obeť a tá sa nemôže zaoberať ničím iným na určitý čas(30-60s). Hocijaká akcia proti obeti rozptýli kŕdeľ a jav skončí predčasne.

Úroveň 2: Podzemný chrobák
trvanie: Okamžité
aktiváčná cena: 1 krvinka
Kosťchrúmajúci chrobák priletí k obeti, spôsobí jej zranenie tým že sa zavŕta do jej teľa.

Úroveň 3: Spektrálny vlk
trvanie: Okamžité
aktiváčná cena: 2 krvinky
Spektrálny vlk sa zhmotní, zaútočí na cieľ a vráti sa späť do svojej ríše.

Úroveň 4: Spoločenstvo Pijavíc
trvanie: Okamžité
aktiváčná cena: 3 krvinky
Duchovné netopiere útočia na cieľ, popíjajú jeho krv, potom ju prinesú k ich pánovi.

Úroveň 5: Mor
trvanie: Okamžité
aktiváčná cena: 3 krvinky
Roj hmyzu prepadne všetky obete v oblasti, pohltí ich mäso a pravdepodobne ich zabije.

[b]Nadprirodzené videnie[/b]

Úroveň 1
trvanie: 20 sekúnd
Aktivačná cena: 1 krvinka
Pridáva 1 bod do dôvtipu. Ukazuje aury živých a nemŕtvych v krátkej vzdialenosťi.

Úroveň 2
trvanie: 24 sekúnd
aktiváčná cena: 1 krvinka
Pridáva 1 bod do dôvtipu a vnímania. Ukazuje aury živých a nemŕtvych v strednej vzdialenosti.

Úroveň 3
trvanie: 28 sekúnd
aktiváčná cena: 1 krvinka
Pridáva 2 do dôvtipu a 1 do vnímania. Ukazuje aury všetkých žijúcich a nemŕtvych v strednej vzdialenosti.

Úroveň 4
trvanie: 32 sekúnd
aktiváčná cena: 1 krvinka
Pridáva 2 do dôvtipu a vnímania. Ukazuje aury všetkých živých a nemŕtvych na veľké vzdialenosti.

Úroveň 5
trvaní: 36 sekúnd
aktiváčná cena: 1 krvinka
Pridáva 3 do dôvtipu a 3 do vnímania. Ukazuje aury všetkých živých a nemŕtvych na obrovské vzdialenosti.

[b]Dementácia[/b]

Úroveň 1: Hystéria
trvanie: Okamžité
aktivačná cena: 1 krvinka
Obeť sa začne neznesiteľne smiať. Hocijaká akcia smerom proti obeti zruší hystériu.

Úroveň 2: Masová halucinácia
trvanie: Okamžité
aktivačná cena: 2 krvinky
Hocikto v blízkosti postavy začne trpieť miernymi halucináciami a -2 penalizácie do Strelných zbraní, zbraní na blízku, bitky, obrany a obrany voči kŕmeniu.

Úroveň 3: Vízia smrti
trvanie: Okamžité
aktivačná cena: 2 krvinky
Obeť okamžite zomrie. Môže mať menšie efekty na nadprirodzené bytosti.

Úroveň 4: Šalenie
trvanie: Okamžité
aktivačná cena: 3 krvinky
Obeť zošalie, začne útočiť na náhodné obete až kým nezomrie. Na nadprirodzené bytosti má slabšie účinky.

Úroveň 5: Blázinec
trvanie: Okamžité
aktivačná cena: 4 krvinky
Cieľ a každý kto je pri ňom blízko sú náhodne postihnutý jednou z prvých 4 úrovní dementácie.

[b]Ovládanie[/b]

Úroveň 1: Tranz
trvanie: Okamžité
aktivačná cena: 1 krvinka
Cieľ sa ocitá okamžite v tranze. Hocijaká akcia na túto postavu ju okamžite zobudí.

Úroveň 2: Mozgový výmaz
Trvanie: 5 sekúnd
aktivačná cena: 2 krvinky
Všetci nepriatelia v blízkosti postavy si myslia že postava zmizla.

Úroveň 3: Samovražda
trvanie: Okamžité
aktivačná cena: 2 krvinky
Donúti obeť k tomu aby sa zabila.

Úroveň 4: Posadnutosť
trvanie: Okamžité
aktivačná cena: 3 krvinky
Obeť zaútočí na hocikoho, kto ohrozuje postavu, až dokedy obeť nezormie na zástavu srdca.

Úroveň 5: Masová samovražda
trvanie: Okamžité
aktivačná cena: 4 krvinky
Cieľ a ostatný v jeho blízkosti spáchajú masovú samovraždu.

[b]Nadprirodzená obrana[/b]

Úroveň 1
trvanie: 25 sekúnd
aktivačná cena: 1 krvinka
Pridáva 1 bod do všetkých vstrebávacích zručností.

Úroveň 2
trvanie: 25 sekúnd
aktivačná cena: 1 krvinka
Pridáva 2 body do všetkých vstrebávacích zručností.

Úroveň 3
trvanie: 25 sekúnd
aktivačná cena: 1 krvinka
Pridáva 3 body do všetkých vstrebávacích zručností.

Úroveň 4
trvanie: 25 sekúnd
aktivačná cena: 1 krvinka
Pridáva 4 body do všetkých vstrebávacích zručností.

Úroveň 5
trvanie: 25 sekúnd
aktivačná cena: 1 krvinka
Pridáva 5 bodov do všetkých vstrebávacích zručností.

[b]Zatemnenie[/b]

Úroveň 1: Úkryt
trvanie: 18 sekúnd
aktivačná cena: 1 krvinka
Pokiaľ sa postava nehýbe je nevidieteľná v podstate do nekonečna. Na pohyb má 18 sekúnd.

Úroveň 2:Limitovaná neviditeľnosť
trvanie: 20 sekúnd
aktivačná cena: 1 krvinka
Postava sa pohybuje ako neviditeľná pokiaľ je skrčená. Ak sa niekoho alebo niečoho dotkne, bude objavená.

Úroveň 3: Ukrytý vrah
trvanie: 22 sekúnd
aktivačná cena: 1 krvinka
Postava môže zabíjať z tieňov pokiaľ je neviditeľná. Nesmie sa však dotknúť svojej obete inak bue objavená. Avšak, hocijaký útok zo zbraňou na blízku ktorý preruší zatemnenie tretej úrovne obdrží 50% bonus v zranení.

Úroveň 4: Pokročílá neviditeľnosť
trvanie: 24 sekúnd
aktivačná cena: 1 krvinka
Postava sa pohybuje volne ako neviditeľná. Objavená bude len pri styku z nejakým predmetom alebo ak sa niekoho dotkne. Avšak útok na blízku ktorý ruší Zatemnenie 4 úrovne spôsobouje dvojnásobné zranenie.

Úroveň päť: Nevidená moc
trvanie: 26 sekúnd
aktivačná cena: 1 krvinka
Postava sa môže volne pohybovať aj dotýkať predmetov. Objavená je ak sa niekoho dotkne. Avšak, hocijaký útok na blízku porušujúci Zatemnenie pôsobí trojité poškodenie.

[b]Nadprirodzená sila. [/b]

Úroveň 1
trvanie: 25 sekúnd
aktivačná cena: 1 krvinka
Pridáva 1 bod nadprirodzenej sily do schopností boj na blízku a bitka. Bonusové zranenie spôsobené touto silou sa nedá ubrániť.

Úroveň 2
trvanie: 25 sekúnd
aktivačná cena: 1 krvinka
Pridáva 2 body nadprirodzenej sily do schopností boj na blízku a bitka. Bonusové zranenie spôsobené touto silou sa nedá ubrániť.

Úroveň 3
trvanie: 25 sekúnd
aktivačná cena: 1 krvinka
Pridáva 3 body nadprirodzenej sily do schopností boj na blízku a bitka. Bonusové zranenie spôsobené touto silou sa nedá ubrániť.

Úroveň 4
trvanie: 25 sekúnd
aktivačná cena: 1 krvinka
Pridáva 4 body nadprirodzenej sily do schopností boj na blízku a bitka. Bonusové zranenie spôsobené touto silou sa nedá ubrániť.

Úroveň 5
trvanie: 25 sekúnd
aktivačná cena: 1 krvinka
Pridáva 5 bodov nadprirodzenej sily do schopností boj na blízku a bitka. Bonusové zranenie spôsobené touto silou sa nedá ubrániť.

[b]Prítomnosť [/b]

Úroveň 1
trvanie: 16 sekúnd
aktivačná cena: 1 krvinka
Tí veľmi blízko pri postave utrpia trest -1 do sily, zmyslu dôvtipu a vnímaniu a znižuje rýchlosť útokov.

Úroveň 2
trvanie: 16 sekúnd
aktivačná cena: 1 krvinka
Tí blízko pri postave utrpia trest -2 do sily, zmyslu dôvtipu a vnímaniu a znižuje rýchlosť útokov.
10% šanca že obeť utrpí stratu pamäte.

Úroveň 3
trvanie: 16 sekúnd
aktivačná cena: 1 krvinka
Tí blízko pri postave utrpia trest -3 do sily, zmyslu dôvtipu a vnímaniu a znižuje rýchlosť útokov.
20% šanca že obeť utrpí stratu pamäte.

Úroveň 4
trvanie: 16 sekúnd
aktivačná cena: 1 krvinka
Tí v strednej vzdialenosti od postavy utrpia trest -4 do sily, zmyslu dôvtipu a vnímaniu a znižuje rýchlosť útokov.
20% šanca že obeť utrpí stratu pamäte.

Úroveň 5
trvanie: 16 sekúnd
aktivačná cena: 1 krvinka
Tí v strednej vzdialenosti od postavy utrpia trest -5 do sily, zmyslu dôvtipu a vnímaniu a znižuje rýchlosť útokov.
25% šanca že obeť utrpí stratu pamäte.
[b]Premena[/b]

Úroveň 1: Lesk červených očí
trvanie: 25 sekúnd
aktivačná cena: 1 krvinka
Postava získa termovíziu. S bonusom +1 do dôvtipu.

Úroveň 2: Neskrotené drápy
trvanie: 25 sekúnd
aktivačná cena: 1 krvinka
Ruky postavy sa zmenia na smrtiace drápy spôsobujúce živlové zranenia.

Úroveň 3: Vôľa vlka
trvanie: 25 sekúnd
aktivačná cena: 1 krvinka
Získate monštróznu statočnosť a +2 do výdrže.

Úroveň štyri: Ľovec noci
trvanie: 25 sekúnd
aktivačná cena: 1 krvinka
Postava získa smrtelnejšie drápy a +2 k sile.

Úroveň päť: Bojová forma
trvanie: 25 sekúnd
aktivačná cena: 1 krvinka
Postava sa premení do bojovej formy(beštium). Zo zvýšeným drápovým zranením.
[b]Divotvorstvo[/b]

Úroveň 1: Úder krvi
trvanie: Okamžite
aktivačná cena: 1 krvinka
Projektil vyletí na obeť. Pokiaľ sa postava nehýbe a obeť prežije, krvavá strela sa vráti späť aj s ukradnotou krvou pre postavu.

Úroveň 2: Očista
trvanie: Okamžite
aktivačná cena: 2 krvinky
Nepriateľia v blízkosti postavy sa stanú chorými a začnú zvracať krv. Zraňuje normálnych aj nadprirodzených nepriateľov.
.
Úroveň 3: Krvavý štít
trvanie: Až kým nie je minutý.
aktivačná cena: 3 krvinky
Krvavý štít obklopí postavu, pohltí určitú časť poškodenia ktoré je na postave vyvolané. Krvavý štít zmizne iba v prípade ak bolo pohltené dostatočné zranenie.

Úroveň 4: Výhrada krvi
trvanie: Okamžité
aktivačná cena: 3 krvinky
Krvavé projektyli zaútočia na niekoľko nepriateľov. Ak postava sa nehýbe počas útoku, strely sa vrátia aj s ukradnutou krvou.

Úroveň 5: Zovretie krvi
trvanie: Okamžité
aktivačná cena: 4 krvinky
Krv obete začne veľmi rýchlo naberať vysokú teplotu až sa začne variť, spôsobí, že vybuchne. Postavy okolo obete sú poškodené výbuchom.

[b]TVORBA POSTAVY:[/b]

Každý z vás si musí vybrať klan z dole príslušiacich.
Podľa klanu si pridať body k atribútom a schopnostiam (podľa klanu)

Každý ma atribúty na začiatku na stupni 1 a schopnosti na 0. (výnimky sú. Napríkad klan nosferatu má vzhľad na 0 a brujah má na 1tke schopnosť Bitka)

A 1 disciplínu si môžete dať na stupeň 2. Čiže budete mať dve disciplíny na 1tke a jednu na 2ke. Tiež je maximum 5 *4* (disciplíny sú niečo ako kúzla)

Zručnosti si vypočítam sám, tie sú tam len pre informatívny charakter.


Všetky veci čo si vyberáte atribúty aj schopnosti môžu dosiahnuť maximálnu hodnotu 5. Čiže sú od 0-5 *4*
Ono sa to kvázi toto obmedzenie objaví až vo veľmi neskoršej časti hry, do ktorej sa bohvie či dostaneme *1*

[b]MAPA MESTA:[/b]

Zatiaľ je tu len centrum, možno časom sa pridá aj niečo viac, ale v rámci možností vás prosím aby ste zbytočne nechodili za hranice. Ako môžete ja vám to opíšem čo tam je. Ale mapu vytvorím až keď bude treba do tej časti ísť kvôli questíku.

[i]Centrum[/i]
http://fc42.deviantart.com/fs41/i/2009/008/3/4/DUBNICA_Centrum_by_guner2000.jpg

-------------------------
MH:Budem sa snažiť písať pod každý príspevok ktorý napíšem túto adresu aby ste vedeli kde zhruba máte ísť alebo ste. Niektoré čiari mi zmizli nuž ale čo už *1* Väčšinou zmizli len nejaké cesty, no tak to budem musieť lepšie opisovať no *4* Neprechodné sú ale len budovy a tie sú v celku aspoň sa mi tak zdá *1*

Strata pamäte, čo to všetko znamená? Ako je možné že si nepamätáme takmer celý svoj život, ale pritom si pamätáme čo máme robiť, že horúce veci pália, že ľadové veci chladia. Tiež nezoberieme niečo ostrie a nezabodneme si to do tela. A keď vidíme veci, ktoré sme videli predtým, poznávame ich. Dokonca poväčšinou aj ovládame ich mená. Ano toto je posteľ, tamto je lampa, tiež poznávame ten nočný stolík.

Ale potom nastanú otázky, ktoré zmenia celý život. Kde to som? Koho je to postel? Koho je ten nočný stolík? Je naozaj môj? A čo tu vlastne robím? A nakoniec, tá na ktorú sa väčšinou pýtame až naposledy, tá ktorá nás nenapadne hneď ale keď sa pozrieme do oproti stojaceho zrkadla zistíme ju a nedá nám spávať aj niekoľko rokov. [b]"Kto som?"[/b]

Prebudiť sa s chuťou krvi na perách a prázdnou hlavou, prázdnou bez spomienok, je zvláštny pocit. A presne to sa stalo aj tebe. Obzeráš sa okolo seba a aj keď poznávaš veci ktoré tu vidíš, absolútne netušíš kde si. Áno tvoj mozog ťa už dokázal informovať že si v nejakej izbe, ale čo to je. Otázky ktoré si kladú všetci si kladieš aj ty. Potom sa ale postavíš a pozrieš do zrkadla. Nič, odraz v zrkadle ukazuje miestnosť, ale ty si v nej jednoducho neni.

Skôr než stihneš čokolvek spraviť začuješ pár slov. [b]"Nepríjemné však?"[/b] a z tieňa ktorý bol pri dverách do nejakej miestnosti, z ktorej je počuť kvapkať vodu, vystúpila do popredia postava v dlhom koženom kabáte, pod ktorým sa skrývala blúzka s výstrihom a riflové nohavice.

Pri lepšom pozorovaní si môžeš všimnúť črtov jej tváre. Evidentne na prvý pohľad veľmi charizmatická mladá žena. Možno trošku vyblednutá tvár ale zato veľmi sýte červené pery. [b]"Moje meno má mnoho podôb, ale pre teba budem vždycky Jucinka. Hi."[/b] a krásne sa usmeje čo ťa v celku očarí. [b]"Dobre dieťa?"[/b] nazvem ťa dieťaťom aj keď pri jej výzore. Veľmi ťažko by mohla byť tehotná. Vek má tak najviac dvadsaťpäť a aj to preháňaš.

Táto príjemná žena sa za neustávajúceho úsmevu pohybuje bližšie k tebe, až sa ťa dotkne. Ty ako omámený jej nedokážeš odolať. Jemne ti rukou prejde po tvári [b]"Neboj, dieťa aj ty to onedlho dokážeš. Tak ako mnoho ďalších vecí."[/b] odkráča ladnými pohybmi od teba a odostrie žalúzie, ktoré neprepúšťali svetlo z vonkajšieho svetla. Aj keď. Je predsalen noc, takže lampa musí aj tak ostať zasvietená. [b]"Svet tam vonku nemá pre nás pochopenie. Ale určite máš mnoho otázok, a som tu nato práve ja, aby som ti ich zodpovedala. Tak, dieťa? Čo sa chceš opýtať?"[/b] otočí pritom hlavu jemne na teba a čaká čo povieš.

Strata pamäte, čo to všetko znamená? Ako je možné že si nepamätáme takmer celý svoj život, ale pritom si pamätáme čo máme robiť, že horúce veci pália, že ľadové veci chladia. Tiež nezoberieme niečo ostrie a nezabodneme si to do tela. A keď vidíme veci, ktoré sme videli predtým, poznávame ich. Dokonca poväčšinou aj ovládame ich mená. Ano toto je posteľ, tamto je lampa, tiež poznávame ten nočný stolík.

Ale potom nastanú otázky, ktoré zmenia celý život. Kde to som? Koho je to postel? Koho je ten nočný stolík? Je naozaj môj? A čo tu vlastne robím? A nakoniec, tá na ktorú sa väčšinou pýtame až naposledy, tá ktorá nás nenapadne hneď ale keď sa pozrieme do oproti stojaceho zrkadla zistíme ju a nedá nám spávať aj niekoľko rokov. [b]"Kto som?"[/b]

Prebudiť sa s chuťou krvi na perách a prázdnou hlavou, prázdnou bez spomienok, je zvláštny pocit. A presne to sa stalo aj tebe. Obzeráš sa okolo seba a aj keď poznávaš veci ktoré tu vidíš, absolútne netušíš kde si. Áno tvoj mozog ťa už dokázal informovať že si v nejakej izbe, ale čo to je. Otázky ktoré si kladú všetci si kladieš aj ty. Potom sa ale postavíš a pozrieš do zrkadla. Nič, odraz v zrkadle ukazuje miestnosť, ale ty si v nej jednoducho neni.

Skôr než stihneš čokolvek spraviť začuješ pár slov. [b]"Nepríjemné však?"[/b] a z tieňa ktorý bol pri dverách do nejakej miestnosti, z ktorej je počuť kvapkať vodu, vystúpila do popredia postava naozaj kuriózne oblečená, kožušinový kabát pod ktorým sa skrývalo krátke tričko s veľkým výstrihom a spoločenské nohavice.

Pri lepšom preskúmaní zistíš že je to blondína v tom krásnom veku takmer tridsaťročnej ženy. Má vyblednutú tvár, naozaj jemné načervenané pery a výstrih na jej šatoch zobrazuje naozaj bujné poprsie. [b]"Tak čo to tu máme. Vcelku úctihodný kúsok mladého muža."[/b] divoko sa usmeje a pritom sa zatvári veľmi očarujúco. [b]"Keď som ťa kŕmila vyzeral si tak farebne, teraz ti to pristane viac."[/b]

Skôr ako stihneš zareagovať veľkou rýchlosťou, takmer akoby bola vzduchom. Sa presunie za teba a pošeptá ti do ucha. [b]"Som Suzi, dieťa."[/b] prehovorí k tebe a potom už sedí na posteli, kde si pred nedávnom ležal, nohu má prehodenú cez nohu a laškovne po tebe mrká. [b]"Určite si nečakal, že po zobudení to bude takéto krásne však?"[/b] za stále milého úsmevu položí ešte jednu otázku. [b]"Ale dosť som toho nahovorila ja, ty sa mi zver, aké máš pocity zaujíma ma to dieťa."[/b] mrkne ešte na teba a už ti nechá slovo.

Strata pamäte, čo to všetko znamená? Ako je možné že si nepamätáme takmer celý svoj život, ale pritom si pamätáme čo máme robiť, že horúce veci pália, že ľadové veci chladia. Tiež nezoberieme niečo ostrie a nezabodneme si to do tela. A keď vidíme veci, ktoré sme videli predtým, poznávame ich. Dokonca poväčšinou aj ovládame ich mená. Ano toto je posteľ, tamto je lampa, tiež poznávame ten nočný stolík.

Ale potom nastanú otázky, ktoré zmenia celý život. Kde to som? Koho je to postel? Koho je ten nočný stolík? Je naozaj môj? A čo tu vlastne robím? A nakoniec, tá na ktorú sa väčšinou pýtame až naposledy, tá ktorá nás nenapadne hneď ale keď sa pozrieme do oproti stojaceho zrkadla zistíme ju a nedá nám spávať aj niekoľko rokov. [b]"Kto som?"[/b]

Prebudiť sa s chuťou krvi na perách a prázdnou hlavou, prázdnou bez spomienok, je zvláštny pocit. A presne to sa stalo aj tebe. Obzeráš sa okolo seba a aj keď poznávaš veci ktoré tu vidíš, absolútne netušíš kde si. Áno tvoj mozog ťa už dokázal informovať že si v nejakej izbe, ale čo to je. Otázky ktoré si kladú všetci si kladieš aj ty. Potom sa ale postavíš a pozrieš do zrkadla. Nič, odraz v zrkadle ukazuje miestnosť, ale ty si v nej jednoducho neni.

Skôr než stihneš čokolvek spraviť začuješ pár slov. [b]"Nepríjemné však?"[/b] a z tieňa ktorý bol pri dverách do nejakej miestnosti, z ktorej je počuť kvapkať vodu, vystúpila do popredia postava v koženej veste, pod koženou vestou nemá žiadne triko, ale ako nohavice má oblečené džínsy.

Pri bližšom pohľade na neho môžeš jasne povedať že vyzerá ako keby sa riadne dlho neumýval. Dlhá brada a fúzy upravené na štýl bezdomovec. Vlasy strapaté a čierne, v ktorých je viac než dosť špiny a blata. [b]"Tak a teraz musíš byť spokojný, dieťa."[/b] Oči sa mu zmenia na oči šelmy a pomaly sa presunie k tebe. [b]"Už čoskoro ťa nechám preháňať sa po lúkach."[/b] potom zastaví. [b]"Teraz by som ti mal povedať niečo ako blá blá. Vítaj medzi nami a tak podobne. Ale nechce sa mi. Takže povedz čo chceš vedieť a ja ti to poviem."[/b] potom sa zatvári strašne znudene a povie ešte. [b]"Ou jasné, a tu dole je moje známe meno Destro."[/b] dodá a potom už len znudene čaká.

Strata pamäte, čo to všetko znamená? Ako je možné že si nepamätáme takmer celý svoj život, ale pritom si pamätáme čo máme robiť, že horúce veci pália, že ľadové veci chladia. Tiež nezoberieme niečo ostrie a nezabodneme si to do tela. A keď vidíme veci, ktoré sme videli predtým, poznávame ich. Dokonca poväčšinou aj ovládame ich mená. Ano toto je posteľ, tamto je lampa, tiež poznávame ten nočný stolík.

Ale potom nastanú otázky, ktoré zmenia celý život. Kde to som? Koho je to postel? Koho je ten nočný stolík? Je naozaj môj? A čo tu vlastne robím? A nakoniec, tá na ktorú sa väčšinou pýtame až naposledy, tá ktorá nás nenapadne hneď ale keď sa pozrieme do oproti stojaceho zrkadla zistíme ju a nedá nám spávať aj niekoľko rokov. [b]"Kto som?"[/b]

Prebudiť sa s chuťou krvi na perách a prázdnou hlavou, prázdnou bez spomienok, je zvláštny pocit. A presne to sa stalo aj tebe. Obzeráš sa okolo seba a aj keď poznávaš veci ktoré tu vidíš, absolútne netušíš kde si. Áno tvoj mozog ťa už dokázal informovať že si v nejakej izbe, ale čo to je. Otázky ktoré si kladú všetci si kladieš aj ty. Potom sa ale postavíš a pozrieš do zrkadla. Nič, odraz v zrkadle ukazuje miestnosť, ale ty si v nej jednoducho neni.

Skôr než stihneš čokolvek spraviť začuješ pár slov. [b]"Nepríjemné však?"[/b] a z tieňa ktorý bol pri dverách do nejakej miestnosti, z ktorej je počuť kvapkať vodu, vystúpila do popredia postava v dlhom koženom kabáte, pod ktorým sa skrývalo krátke tričko a spoločenské nohavice.

Pri lepšom pohľade si zistila že je to pomerne statný skoro dvojmetrový muž. Má upravené vlasy pravdepodobne gélom alebo lakom. Jeho ostré oči ktoré ťa doslova preriezajú pohľadom sú na ňom asi tie najviditeľnejšie. Má pomerne snedú pokožku, ale vyzerá to že je to černoch, ktorý je akýsi vybledlý, aj jeho pera je príliš, až príliš červená. [b]"Odteraz ma budeš volať Marko."[/b] povie s pozdvihnutým obočím.

[b]"Tak ako sa cítiš, dieťa?"[/b] pomalými krokmi a pomerne ťažkou chôdzou sa presunie k tvojej blízkosti. Ukáže ti jednu zo svojich dlaní a v nej sa zjaví kvapka krvi. Tá sa začne vznášať vzduchom. Pociťuješ hroznú chuť na túto kvapalinu. Ale veď je to krv.[b]"Dala by si si čo?"[/b] tvoje telo nedokáže odolať, jednoducho nedokáže. Už skoro cítiš ako tvoje telo sa vrhá po tejto kvapke. Keď tá začne bublať a vyparí sa. [b]"Chachacha!"[/b] hlboko sa rozosmeje. [b]"Toto mám na príjmaní najradšej, sám som ten vtip vymyslel."[/b] pomaly sa až chytá za brucho ale potom priblíži svoju tvár k tej tvojej a riekne. [b]"Máš nejaké otázky na svoj nový život, dieťa?"[/b]

Strata pamäte, čo to všetko znamená? Ako je možné že si nepamätáme takmer celý svoj život, ale pritom si pamätáme čo máme robiť, že horúce veci pália, že ľadové veci chladia. Tiež nezoberieme niečo ostrie a nezabodneme si to do tela. A keď vidíme veci, ktoré sme videli predtým, poznávame ich. Dokonca poväčšinou aj ovládame ich mená. Ano toto je posteľ, tamto je lampa, tiež poznávame ten nočný stolík.

Ale potom nastanú otázky, ktoré zmenia celý život. Kde to som? Koho je to postel? Koho je ten nočný stolík? Je naozaj môj? A čo tu vlastne robím? A nakoniec, tá na ktorú sa väčšinou pýtame až naposledy, tá ktorá nás nenapadne hneď ale keď sa pozrieme do oproti stojaceho zrkadla zistíme ju a nedá nám spávať aj niekoľko rokov. [b]"Kto som?"[/b]

Prebudiť sa s chuťou krvi na perách a prázdnou hlavou, prázdnou bez spomienok, je zvláštny pocit. A presne to sa stalo aj tebe. Obzeráš sa okolo seba a aj keď poznávaš veci ktoré tu vidíš, absolútne netušíš kde si. Áno tvoj mozog ťa už dokázal informovať že si v nejakej izbe, ale čo to je. Otázky ktoré si kladú všetci si kladieš aj ty. Potom sa ale postavíš a pozrieš do zrkadla. Nič, odraz v zrkadle ukazuje miestnosť, ale ty si v nej jednoducho neni.

Skôr než stihneš čokolvek spraviť začuješ pár slov. [b]"Nepríjemné však?"[/b] a z tieňa ktorý bol pri dverách do nejakej miestnosti, z ktorej je počuť kvapkať vodu, vystúpila do popredia postava v dlhom koženom kabáte, pod ktorým sa skrývalo červené tričko a minisukňu.

Postava pri bližšom pohľade predstavuje veľmi mladú ženu, ktorá sa na svet díva svojimi zvláštne načervenalými očami. Pleť je belšia ako sfarbenie steny v tejto izbe a pery. Červená farba akú si ešte nikdy nevidel. [b]"Keby si ty vedel čo teraz všetko dokážeš. Uvidíš kamoško, že svet je úplne nádherný. Teda až na tie rána."[/b] zmení tón hlasu a vidíš že hovorí o niečom čo ju trápi. [b]"Ale nato si zvykneš. A ak nie tak raz si ho pozrieť môžeš."[/b] usmeje sa a náhle zmení výraz tvári na veľmi vážny. [b]"Ale nerob to!"[/b] povie to s takou silou, že všetky tvoje myšlienky ti vypudí z hlavy a počuješ len jednu vec. [i]Nerob to! Nerob to! Nerob to![/i] po chviľke sa to vytratí, ale ktovie či natrvalo.

Posadí sa na posteľ z ktorej si sa pred chvíľou ty postavil. Nohy nechá roztiahnuté viac než je potreba a ty si všimneš že spodné prádlo zrovna nie je jej parketa. Divné však je že absolútne necítiš žiadnu potrebu. Nemáš naňu vôbec chuť, ale prečo veď je taká nádherná. Jej krásu cítiš, ale žeby si ju potreboval. Keď vidí tvoj výraz sama sa nakloní a pozrie sa do svojho lona.[b]"Och ano, ďalšia nepríjemnosť. Ako nie žeby sme nemohli, ale nie je to už ono. "[/b] šepkavým tichým hlasom dodá. [b]"A nie žeby som to neskúšala. Chi."[/b] uchechtne sa a potom už uzavrie svoje lono spojením svojich nôh. [b]"Vlastne aj teba som nato prvý krát zlákala. Ou skoro som aj zabudla, teraz už mi hovor len sladká Kate. Tu mi nikto nepovie inak. Chi."[/b] opäť nahodí ten svoj sladký úsmev. [b]"Tak ale k veci, ak sa chceš niečo spýtať, som tu presne nato."[/b] žmurkne na teba, trochu sa nakloní s postele v pred a z vážnym výrazom v tvári dodá hrubým hlásom. [b]Dieťa.[/b] následne ale opäť povie to svoje Chi a evidentne čaká s tým čo máš na srdci.

Strata pamäte, čo to všetko znamená? Ako je možné že si nepamätáme takmer celý svoj život, ale pritom si pamätáme čo máme robiť, že horúce veci pália, že ľadové veci chladia. Tiež nezoberieme niečo ostrie a nezabodneme si to do tela. A keď vidíme veci, ktoré sme videli predtým, poznávame ich. Dokonca poväčšinou aj ovládame ich mená. Ano toto je posteľ, tamto je lampa, tiež poznávame ten nočný stolík.

Ale potom nastanú otázky, ktoré zmenia celý život. Kde to som? Koho je to postel? Koho je ten nočný stolík? Je naozaj môj? A čo tu vlastne robím? A nakoniec, tá na ktorú sa väčšinou pýtame až naposledy, tá ktorá nás nenapadne hneď ale keď sa pozrieme do oproti stojaceho zrkadla zistíme ju a nedá nám spávať aj niekoľko rokov. [b]"Kto som?"[/b]

Prebudiť sa s chuťou krvi na perách a prázdnou hlavou, prázdnou bez spomienok, je zvláštny pocit. A presne to sa stalo aj tebe. Obzeráš sa okolo seba a aj keď poznávaš veci ktoré tu vidíš, absolútne netušíš kde si. Áno tvoj mozog ťa už dokázal informovať že si v nejakej izbe, ale čo to je. Otázky ktoré si kladú všetci si kladieš aj ty. Potom sa ale postavíš a pozrieš do zrkadla. Nič, odraz v zrkadle ukazuje miestnosť, ale ty si v nej jednoducho neni.

Skôr než stihneš čokolvek spraviť začuješ pár slov. [b]"Nepríjemné však?"[/b] a z tieňa ktorý bol pri dverách do nejakej miestnosti, z ktorej je počuť kvapkať vodu, vystúpila do popredia postava v spoločenských šatách. Veľmi elegantných červených šatách.

Pri bližšom zobrazení vidíš, že jej make-up jej môže závidieť každá Gotka, ktorá sa kedy narodila. A jej mladé telo tiež. Červené šaty (pre lepšiu predstavu http://images.shareapic.net/images3/008122776.jpg) jej lemujú jej krásne a hlavne veľmi tenké ruky. [b]"Už len Janka, odteraz. Jasné dieťa?"[/b] spýta sa a okamžite si ťa premeriava.

Pomaly príde k tebe a rukou si chytí bradu. [b]"Vyzeráš akýsi nesvoj. Je síce pravda že už prešiel čas od poslednej premeny, ale hej, nikto nebol až takýto videsený to by som si pamätala."[/b] pozrie sa do zrkadla a keď sa pozrieš s ňou, vidíš stále len všetko čo je v izbe, vy dvaja ako keby ste v ňom proste neboli. [b]"Ešte teraz ma to niekedy desí. Nikdy si úplne nezvykneš."[/b] presunie sa k oknu a odhrnie záves ktorý bránil mesačnému svitu aby prišiel do izby. [b]"Svetlo, nikdy sme ho nepotrebovali, nikdy potrebovať nebudeme. Aj keď na druhú stranu. Ono tie opálené telá sú sladšie."[/b] jemne pootočí hlavu smerom k tebe a ďalej hovorí. [b]"Mno, dieťa, máš nejaké otázky ohladne toho čo sa tu stalo? Alebo nie? Sa spýtaj ja ti odpoviem."[/b] vyzerá to že čaká na tvoju reakciu.

Strata pamäte, čo to všetko znamená? Ako je možné že si nepamätáme takmer celý svoj život, ale pritom si pamätáme čo máme robiť, že horúce veci pália, že ľadové veci chladia. Tiež nezoberieme niečo ostrie a nezabodneme si to do tela. A keď vidíme veci, ktoré sme videli predtým, poznávame ich. Dokonca poväčšinou aj ovládame ich mená. Ano toto je posteľ, tamto je lampa, tiež poznávame ten nočný stolík.

Ale potom nastanú otázky, ktoré zmenia celý život. Kde to som? Koho je to postel? Koho je ten nočný stolík? Je naozaj môj? A čo tu vlastne robím? A nakoniec, tá na ktorú sa väčšinou pýtame až naposledy, tá ktorá nás nenapadne hneď ale keď sa pozrieme do oproti stojaceho zrkadla zistíme ju a nedá nám spávať aj niekoľko rokov. [b]"Kto som?"[/b]

Prebudiť sa s chuťou krvi na perách a prázdnou hlavou, prázdnou bez spomienok, je zvláštny pocit. A presne to sa stalo aj tebe. Obzeráš sa okolo seba a aj keď poznávaš veci ktoré tu vidíš, absolútne netušíš kde si. Áno tvoj mozog ťa už dokázal informovať že si v nejakej izbe, ale čo to je. Otázky ktoré si kladú všetci si kladieš aj ty. Potom sa ale postavíš a pozrieš do zrkadla. Nič, odraz v zrkadle ukazuje miestnosť, ale ty si v nej jednoducho neni.

Skôr než stihneš čokolvek spraviť začuješ pár slov. [b]"Nepríjemné však?"[/b] a z tieňa ktorý bol pri dverách do nejakej miestnosti, z ktorej je počuť kvapkať vodu, vystúpila do popredia postava v dlhom koženom kabáte, pod ktorým sa skrývalo tričko bez rukávou a džínsy.

Pri bližšom pohľade si si mohol všimnúť, že je to mladá okúzlujúca žena. Len bola trošku bledšia, ale to jej na kráse snáď ešte pridávalo. Hrubým hlasom ďalej pokračovala [b]"Moje skutočné meno je Liiesisdllovorovies."[/b] potom sa len strašne zachychotala a dodala. [b]"Žartujem, volaj ma Mária. Už si nepamätám ako som sa ti predstavila keď sme sa videli naposledy. Ale ty si určite pamätáš. Kto by na mňa mohol zabudnúť však."[/b]Nestihneš jej ani povedať že si nejak na nič nepamätáš keď už skočila na posteľ a chichoce sa ďalej.

Ležiac na posteli sa na teba díva.[b]"Ale no, veď si vedel do čoho ideš, síce ako príliš si toho už na výber nemal. Ale vravel si že je to pre teba pocta. Vlastne teraz ti položím úplne zbytočné otázky, ale kvázi maškarády chápeš."[/b] zatočí rukami nad hlavou a tvári sa akoby hovorila o niečom čo je každému jasné. Tebe však nie je vôbec jasné čo hovorí. Posadí sa na posteli a so znudenou tvárou sa spýta.[b]"Máš nejaké otázky? Ohľadom toho čo sa tu deje? Jo jasné, a nech si hovoria tamtý truľovia hore čo chcú. Ja ťa nebudem volať..."[/b] zmení hlas na hrubý [b]"Dieťa."[/b] potom zasa prejde na ten svoj jemný ženský hlások [b]"No uznaj vyzerám snáď ako niekto kto by mohol mať dieťa. Kazilo by mi to imidž."[/b] rozchichoce sa znova. [b]"No ale dosť som toho namlela, máš teda nejaké otázky?"[/b] z úsmevom čaká čo povieš.

Po tom deliriu či čemsi, co mne probralo, kdo vlastně jsem, co se stalo, mysl stále se ptá po těch otázkách, když zrcadlo mi moji situaci neulehčí, neukáže tvář, již mám. [i] To sem snad duch doprčic či co? [/i] Když najednou zezadu slyším hlas. Otočím se a spatřím toho "bezdomovce", jež ke mne hovoří, spoře oděného. Ihned instinktivně k němu přistoupím zuřivě a řeknu [b] Nejsem ničí dítě, již nejsem dítě! Jasný?! A co to má všecko znamenat! Jak vítej mezi námi, či co?! [/b]

O můj bože, co jsem to včera pil? Mam hlavu jako vybuchlý granát. Měl bych toho nechat než to dopadne špatně. Tölik chlastu by jednoho zabilo...
Vstal sem a jako bezduše došel k zrdcadlu které viselo na stěně toho neznámého pokoje. Pohlédl jsem do něj a chvíli hledal svou postavu. Mozek mi nepracoval. Ale pak mi něco došlo.
,,Kurva drát, co to má znamenat?!" zaklele sem když sem si uvědomil, že v tom zrcadle prostě nejsem. To není možné, vždyť z toho, co jsem si pamatoval, je zrdcadlo právě na to, aby zobrazovalo můj odraz. Něco podobného jsem viděl snad jen ve starém filmu o upírech.
Upíří. Vampíři.
Nevím proč, ale tohle slovo mi dost cuklo myšlenkama.
V tu chvíli však přišla do pokoje neznámá krásná mladá dáma začala říkala věci, ketré i ze začátku přišli úplně mimo. Po cvhílí sem si však vybavil pár momentů z minulosti. Tuhle holku už přece znám. Nevím od kud nebo tak, ale pamatuju si některé prostřihy. Říkala něco o nějakém návrhu. Pak si vybavuju tenhle pokoj a ji nademnou. A ty bílé velké zuby.
A pak mi došlo, co se asi stalo. Pohádky se staly skutečností.
,,Já jsem upír, že? Jo, samožejmě, že sem. Už si něco vybavuju. Ale stálé minimum. Takže co třeba začít tím, jaký je den a ve kterém jsem městě? Nepamatuju si nic. A je taky něco co bych měl vedět, teď, když sem upír? Nebo snad vampír? Ani nevim jak se jmenuju...."

[tab]Poprvé otevírám oči. Pomalu, jakoby ve snu. I když je šero, zjišťuji, že vidím lépe, než bych čekal. Pocit, který mi sedí hluboko v nitru mě doslova přikoval k posteli. Vychutnávám si ho? Nebo se bojím pohnout a zjistit, co je to zač? Mrknu. Podruhé. Slyším závan větru mezi prahem a dveřmi. Ano, vychutnávám. A s ním i tu chuť. Známou, sladkou, drahocennou. Přivřu slastně oči. Teprva teď přicházejí na řadu myšlenky. Jako první se projevily smysly.

[tab][i]Zažil jsem už někdy něco takového? Nejdřív cítit, slyšet, vnímat…pak až myslet?! Myslet na to, co se stalo, že si nic nepamatuju? Jaká droga tohle se mnou udělala?[/i] Pomalu přicházím k sobě a lehce se zvednu z postele. Pokoji věnuji jen zběžný pohled. Nestalo se mi to poprvé, probudit se v cizím pokoji a nepamatovat si, jak jsem se tam dostal, mám ten pocit, že to mě zrovna nerozhází, spíš ale to, že si nepamatuju zhola nic. ani kdo vlastně jsem. Koutkem oka zahlédnu zrcadlo a jakoby ve snu k němu pomalu přejdu. Snad čekám, že až spatřím svou tvář, tak se mi vše vybaví. S pobavenou hrůzou však hledím na dokonalý odraz pokoje za mnou. Přejedu rychle rukou před zrcadlem, abych se ujistil, že se opravdu ve vyleštěné ploše neodráží. Napadne mě vzít do ruky blízko stojící svícen, jestli to není nějaký trik. Sotva se mi však prsty otočí kolem stojanu, vyleká mě čísi hlas.

[tab]Rychlým pohybem, až mě to samotného překvapí, se otočím za zdrojem zvuku a přitom svícen upustím na zem. Přede mnou stojí dokonalá žena. Její tvář ani jméno mi však s jistým pocitem zklamání nic neříkají. Jako přikovaný a očarovaný jen stojím a nechám ji dojít až k sobě. Dokud se pohybuje a mluví, nedokážu ji přerušit. I kdybych chtěl, tak můj mozek je naprosto přeplněn dojmy z oné osoby. Jako mávnutím kouzelným proutkem se však vše rozplyne jakmile mi položí otázku.

[tab]Donutím se odtrhnout pohled z její tváře směrem k zrcadlu. [b]”Můžeme začít tím, kdo jsem a jak jsme se sem dostal. A co je tohle. Nějaký vtip? A proč si nic nepamatuju? Připadám si jak kdybych byl něčím omámený…”[/b]Na to se na ni dlouze zadívám a potichu dodám. [b]”A to spoustou věcí…”[/b]
Pak se opět odtrhnu a zadívám se na valstní dlaně, které stále pomalu otáčím hřbetem dlaní nahoru a dolů a nechápavě občas pohlédnu do zrcadla. [i]Je to tím nedostatkem světla, nebo jsou nějaké bledé?[/i]
[b]”Co se to tu sakra stalo?! nevím sice, co to je, ale mám z toho zvláštní, možná až mrazivě nádherný pocit. Takový, že už to nemůže být dokonalejší. Takoý, že se mi to vlastně mělo stát.”[/b]Nechápu se, proč cizince vykládám jak se citím, ale nemůžu se ubránit. Jsem jako opilý záplavou nových věcí a nejraději bych ji detailně popsal vše, co cítím, vnímám, jen abych dostal vysvětlení. Doslova lačním po informacích…

Prázdno v hlavě na mě naléhá snad ještě větší intenzitou, než když se probudím s kocovinou - strašlivá neznalost toho, co se událo před tím divným "teď" by mě as normálně složila, ale nyní... Prohlížím si mírně nevěřícně místnost, ale přesto klidně, srdce v neznámém prostředí překvapivě vůbec nebije prudce na poplach.

A pak vstoupí, no kéžby vstoupila, spíš se vynoří ta žena. Nevím, co bych dělal před tím [i]teď[/i], jestli ji balil nebo se ostýchavě usmál, ale [i]teď[/i] nemám chuť na nic z toho. Neštve mě, že mi říká dítě, neštve mě její... nevšední? ... oděv, ani to jak se za mě rychle přemístí, jako by to byla ta nejpřirozenější věc. Ten klid ve mně, ať už jsem nyní kdokoliv a cokoliv, mi není příjemný.

Mírně se usměju. "Možná by se hodilo vysvětlení před... hmmm... mými pocity? Krmení? Probuzení? Nezdá se mi to jako obyčejné probuzení..." "Suzi... ale to už by asi bylo vysvětlování v afektu." Odmlčím se. "Inu, cítím se jako kdybych včera moc pil..." Další odmlka, uvědomuji si, že rád nechávám svá slova doznít. [i]Bude jít to štvát?[/i] "Pil tak moc, že jsem se propil do střízliva... a do zapomnění."
----------
Technická - v čem jsem se probudil já?
Jinak mě klidně jebej za to, co mohu vědět / cítit atd, za upíra hraju poprvé a nikdy jsem o nich moc nečetl. :)

Strata pamäte, čo to všetko znamená? Ako je možné že si nepamätáme takmer celý svoj život, ale pritom si pamätáme čo máme robiť, že horúce veci pália, že ľadové veci chladia. Tiež nezoberieme niečo ostrie a nezabodneme si to do tela. A keď vidíme veci, ktoré sme videli predtým, poznávame ich. Dokonca poväčšinou aj ovládame ich mená. Ano toto je posteľ, tamto je lampa, tiež poznávame ten nočný stolík.

Ale potom nastanú otázky, ktoré zmenia celý život. Kde to som? Koho je to postel? Koho je ten nočný stolík? Je naozaj môj? A čo tu vlastne robím? A nakoniec, tá na ktorú sa väčšinou pýtame až naposledy, tá ktorá nás nenapadne hneď ale keď sa pozrieme do oproti stojaceho zrkadla zistíme ju a nedá nám spávať aj niekoľko rokov. [b]"Kto som?"[/b]

Prebudiť sa s chuťou krvi na perách a prázdnou hlavou, prázdnou bez spomienok, je zvláštny pocit. A presne to sa stalo aj tebe. Obzeráš sa okolo seba a aj keď poznávaš veci ktoré tu vidíš, absolútne netušíš kde si. Áno tvoj mozog ťa už dokázal informovať že si v nejakej izbe, ale čo to je. Otázky ktoré si kladú všetci si kladieš aj ty. Potom sa ale postavíš a pozrieš do zrkadla. Nič, odraz v zrkadle ukazuje miestnosť, ale ty si v nej jednoducho neni.

Skôr než stihneš čokolvek spraviť začuješ pár slov. [b]"Nepríjemné však?"[/b] a z tieňa ktorý bol pri dverách do nejakej miestnosti, z ktorej je počuť kvapkať vodu, vystúpila do popredia postava v dlhom koženom kabáte, pod ktorým sa skrýval oblek, košela, kravata a spoločenské nohavice. Evidentne niekto upravený.

Pri lepšom prezretí si si mohol všimnúť bližšie detaily o jeho tvári a postave. Postavou bol síce pomenší, ale zato pôsobil veľmi elegantne, mal bloňďaté vlasy, ktoré ladili z vyblednutou tvárou a veľmi červenými perami. Cítil si strach z tejto osoby. Bola síce príjemne upravená, vyzerala byť dokonca slabá, ale ten strach ktorý ti vháňala do žíl. Ťažko povedať kde sa berie tento úkaz.

[b]"Nezabudni, s veľkou silou prichádza veľká zodpovednosť."[/b] pomaly prejde okolo teba a odhrnie závesy. Mesačný svit vpadne do miestnosti. [b]"Nám patrí celé mesto. Nikomu inému len nám. Volaj ma stále Maxim, inú prezývku už nepoužívam."[/b] Ty si však ako omámený nejakou látkou. Nedokážeš nič povedať. Až keď príde k tebe a položí ti jednu otázku. Potom máš chuť povedať mu úplne všetko. [b]"Takže aké otázky chceš vyriešiť teraz na začiatku? Čo ťa momentálne trápi?"[/b]

Strata pamäte, čo to všetko znamená? Ako je možné že si nepamätáme takmer celý svoj život, ale pritom si pamätáme čo máme robiť, že horúce veci pália, že ľadové veci chladia. Tiež nezoberieme niečo ostrie a nezabodneme si to do tela. A keď vidíme veci, ktoré sme videli predtým, poznávame ich. Dokonca poväčšinou aj ovládame ich mená. Ano toto je posteľ, tamto je lampa, tiež poznávame ten nočný stolík.

Ale potom nastanú otázky, ktoré zmenia celý život. Kde to som? Koho je to postel? Koho je ten nočný stolík? Je naozaj môj? A čo tu vlastne robím? A nakoniec, tá na ktorú sa väčšinou pýtame až naposledy, tá ktorá nás nenapadne hneď ale keď sa pozrieme do oproti stojaceho zrkadla zistíme ju a nedá nám spávať aj niekoľko rokov. [b]"Kto som?"[/b]

Prebudiť sa s chuťou krvi na perách a prázdnou hlavou, prázdnou bez spomienok, je zvláštny pocit. A presne to sa stalo aj tebe. Obzeráš sa okolo seba a aj keď poznávaš veci ktoré tu vidíš, absolútne netušíš kde si. Áno tvoj mozog ťa už dokázal informovať že si v nejakej izbe, ale čo to je. Otázky ktoré si kladú všetci si kladieš aj ty. Potom sa ale postavíš a pozrieš do zrkadla. Nič, odraz v zrkadle ukazuje miestnosť, ale ty si v nej jednoducho neni.

Skôr než stihneš čokolvek spraviť začuješ pár slov. [b]"Nepríjemné však?"[/b] a z tieňa ktorý bol pri dverách do nejakej miestnosti, z ktorej je počuť kvapkať vodu, vystúpila do popredia postava v koženej veste, pod koženou vestou nemá žiadne triko, iba podprsenku a ako nohavice má oblečené šortky.

Pri bližšom pohľade na ňu zistíš že hygiene príliš času nedáva. Jej vlasy sú síce hnedé ale aká je jej pôvodná farba môžeš akurát hádať. Sú špinavé a neupravené a pomerne dlhé. V každom prípade aj tak pôsobí dosť zvodne, ženská krása jej určite neubudla a jej agresívne červené pery, zvýrazňujú jej aj keď špinavú tak alabastrovú pleť. [b]"Tak a teraz musíš byť spokojný, dieťa."[/b] Oči sa jej zmenai na oči šelmi a presunie sa k tebe. [b]"Už čoskoro ťa nechám preháňať sa po lúkach."[/b] potom zastaví. [b]"Teraz by som ti mala povedať niečo ako blá blá. Vítaj medzi nami a tak podobne. Ale nechce sa mi. Takže povedz čo chceš vedieť a ja ti to poviem."[/b] potom sa zatvári strašne znudene a povie ešte. [b]"A aby som nezabudla. Už ma nevolaj tým ľudským menom. Tu mi každý povie iba vlčica."[/b] po týchto slovách už len znudene čaká.

Strata pamäte, čo to všetko znamená? Ako je možné že si nepamätáme takmer celý svoj život, ale pritom si pamätáme čo máme robiť, že horúce veci pália, že ľadové veci chladia. Tiež nezoberieme niečo ostrie a nezabodneme si to do tela. A keď vidíme veci, ktoré sme videli predtým, poznávame ich. Dokonca poväčšinou aj ovládame ich mená. Ano toto je posteľ, tamto je lampa, tiež poznávame ten nočný stolík.

Ale potom nastanú otázky, ktoré zmenia celý život. Kde to som? Koho je to postel? Koho je ten nočný stolík? Je naozaj môj? A čo tu vlastne robím? A nakoniec, tá na ktorú sa väčšinou pýtame až naposledy, tá ktorá nás nenapadne hneď ale keď sa pozrieme do oproti stojaceho zrkadla zistíme ju a nedá nám spávať aj niekoľko rokov. [b]"Kto som?"[/b]

Prebudiť sa s chuťou krvi na perách a prázdnou hlavou, prázdnou bez spomienok, je zvláštny pocit. A presne to sa stalo aj tebe. Obzeráš sa okolo seba a aj keď poznávaš veci ktoré tu vidíš, absolútne netušíš kde si. Áno tvoj mozog ťa už dokázal informovať že si v nejakej izbe, ale čo to je. Otázky ktoré si kladú všetci si kladieš aj ty. Potom sa ale postavíš a pozrieš do zrkadla. Nič, odraz v zrkadle ukazuje miestnosť, ale ty si v nej jednoducho neni.

Skôr než stihneš čokolvek spraviť začuješ pár slov. [b]"Nepríjemné však?"[/b] a z tieňa ktorý bol pri dverách do nejakej miestnosti, z ktorej je počuť kvapkať vodu, vystúpila do popredia postava v koženej bunde, pod ktorou bolo červené tričko a obtiahnuté rifle obopínali zvyšok tela.

Pri lepšom prezretí tejto osoby si si všimla, že pôsobí veľmi príťažlivo a moderne. Ale akosi príliš veľa mejkapu mal na tvári. Nato že to bol chlap tak určite. Niečo asi zakrýval. Sama si nevedela ako si si všimla takéhoto detailu. [b]"Naozaj jeden z najhorších pocitov. A aj veľmi ťažké je si nato zvyknúť. Vieš koľko mi z počiatku trvalo sa nalíčiť. Uff strašne dlho."[/b] príde k tebe bližšie a tiež sa pozrie do zrkadla. Tak ako ty, ani on tam nie je vidieť. [b]"To sme to dopadli. Vážne sme dopadli veľmi zle."[/b]

Pousmeje sa a podá ti ruku. [b]"Vítam ťa v kamarile. Viem že ťa mal privítať Frederik, ale on je teraz zaneprázdnený tak poslal mňa. Ja sa volám Lukáš."[/b] Urobí veľký úsmev na tváry. [b]"Tak čo ťa trápi kočka, vyzeráš trochu vystresovaná. Ako viem ono si to usporiadať v hlave ani veľmi nejde. Ale časom si to urovnáš, a budeš presne vedieť čo kedy robiť. No ale zatiaľ to vedieť nemôžeš, tak sa spýtaj nato čo potrebuješ, neni problém ti odpovedať.[/b]

Zrazu sa preberiem. Otvorím oči a začnem rozoznávať obrysy. Chvílu len tak ležím, na niečom mäkkom, čo sa zdá byť ako postel, a hladím do stropu po chvílke sa začnem obzerať okolo seba, čo má za následok,že si začnem uvedomovať skutočnosť,že túto miestnosť nepoznám.
[i]Kde to som? čo sa deje?..do čerta..toto tu nepoznám..zdá sa mi to?[/i] myslou mi prebehne nejaká sprška otázok a v tom si uvedomím čo cítim na perách.
[i]asi mi šibe..ale mám pocit ako keby..ako keby cítim..[/i][b]"krv?"[/b] posledné slovo vyslovím nahlas a moje oči sa rozšíria prekvapením a miernym zdesením.[i]Toto nebude len tak.. zo zranenia to asi tiež nebude..čo to má znamenať?[/i] pýtam sa sama seba a vstanem z postele. V hlave cítim pomerne velký tlak, čo si neviem vysvetliť nijak inak, než tak že ma asi niekto trafil po hlave.Všimnem si zrkadlo a pristúpim k nemu s myšlienkou upraviť si vlasy a zistiť či mám kruhy pod očami. Pozriem doň. Hladím.. a nič nevidím..len miestnosť ale seba nie.
[b]"čo má toto ,do riti znamenať?!"[/b]vyhrknem pomerne nahlas a vyvalene čumím do zrkadla.
Ked sa niekto ozve z kútov izby, strhnem sa. Otočím sa za hlasom a zbadám nejakého chlapa, v dlhom kabáte. Prižmúrim oči a prebodnem ho pohladom.
[b]"čo sa stalo? čo si zač? kde sme?.."[/b] vyhrknem na ňho spršku otázok a pristúpim k nemu asi na pol metra. Ked sa predstaví a následne sa ma spýta na moje pocity, zaplaví ma neuveritelná zlosť z toho napätia a najradšej by som ho nakopala.
Ked však ku mne pristúpi úplne blízko a zbadám tú kvapku, pocítim zvláštny hlad, čo nieje taký ako bol ten čo som pociťovala predtým. V tom si uvedomím ,že tá červená kvapka nieje taká obyčajná zafarbená voda,ale je to to čo som pocítila po prebudení..krv.
Hypnotizujem kvapku pohladom, ked zrazu.. zmizne.
Vyvalím oči [b]"čo to bolo? ..Marko, vysvetli mi čo sa to deje!" [/b] zasyčím a hodím naň škaredý pohlad [b]"aký nový život? to ,že sa cítim tak..prázdne,zvláštne..hladne..a že sa nevidím v zrkadle..??.."zahladím sa mu do očí v ktorích je čitatelné zmätenie a zlosť.

[tab]Hlava mi třeští jako v horečce, ale už od samého začátku mi je jasné, že horečku nemám. Ležím tady na nějakém lehátku, nepoznávám okolí. Vím, že vedle mě je polička, ale co tady dělá, čí sakra je? Unaveně zavřu oči a zamyslím se; [i]Co se to tady sakra dělo? Nemohu si vzpomenou vůbec na nic… do prdele, s tím bych měl začít něco dělat. Jenže kde začít? Nemám nic… kromě svého těla.[/i]
[tab]V rychlosti se zčistajasna zvednu z postele. Podívám se po okolí – všechny mé věci zde jsou, to si vzpomínám, ale kde to jsem, to v žádném případě. [i]Kurva, kdo mi co udělal!? A proč? Kdybych si tak pamatoval alespoň tohle.. k sakru![/i] Spěšně přejdu k zrcátku. Když už mě mohli takhle vygumovat, nezměnili mě?

[tab]Změnili. A to kurva moc. V zrcadle se nevidím! [i]Můj bože, co to má znamenat? Vždyť[/i] - začnu sebou různě hýbat, jestli mě jen neklame zrak - [i]nejsem nikde vidět![/i] Ještě na sebe začnu sahat, ale to jsem jako normální člověk. Prohlédnu zrcátko, ale to je v pořádku. Nechápavě zůstanu stát… a vyčkávám.

***

[tab]To nemusím nijak dlouho, neboť chvilku na to vejde do místnosti nějaký muž. Již od začátku zahalený rouškou tajemství – nepředstaví se, řekne, že vládneme městu. [i]Co to? O kom to jenom mluví, nějakej nezákonej gang, nebo co?[/i] Raději ho poslouchám. Již jeho oblekem ve mně vzbudil dojem – elegantní, tento styl se mi vždycky líbil. Ale jde z něho strach… jakýsi respekt, zkrátka autorita. V tichosti poslouchám.
[tab]To, jak je klidný, mě vyvádí z míry. [i]Co si to představuje? A co se mnou má vůbec v plánu?[/i] Jeho poslední věta mě naprosto vyvede z míry – [i]co mě trápí? Kde to kurva sem![/i]

[tab]Přes tohle všechno si zachovám svou klasickou elegantnost a klidnou hlavu.
[tab][b]„Zdravím tě, Maxime. Mé jméno je Yaropolk, ale to teď nechme být,“[/b] řeknu tak klidně, že se až sám divím. A v takovémto stavu hodlám i pokračovat, hlavně nedat najevo strach, nebo cokoliv podobného.
[tab][b]„Co mě trápí!?“[/b] ironicky pronesu. [b]„Kde to teď jsem? Co tady dělám, jak jsem se sem dostal? A tak celkově… nejsem vidět ve zrcadle, co jste to se mnou udělali?“[/b]

[tab]Čekám na jeho první odpovědi, než mu položím další otázky. Z otevřeného okna hledím na úplněk, který mě nyní fascinuje více, než kdykoliv předtím. Jeho jasnost, tmavá noc okolo… zkrátka idylka. Klid, chlad – co víc bych si mohl přát? Tělo se již uklidňuje a já celkově začínám znova racionálně myslet. Ač nerad, připouštím – jsem spokojený.

Když zjistí že není v zrcadle vidět její odraz tak se podiví a začne hledět na pokoj zkrze zrcadlo. Trochu se vyleká, když na ní promluví nějaký muž o kterém se později dozví že se jmenu je Lukáš. Otočí se na něj a chvíli ho poslouchá. Poté se ho zeptá.

[b]Tak zaprvé kde to jsem, zadruhé kdo jsem a zatřetí proč v tom zrcadle není můj odraz. A co je to ta kamarila. A proč mám v hlavě tolik otázek a zároveň takové prázdno.[/b]

[i]Já ... co ... já prostě nevím co si mám o tomhle všem myslet. Vždyť já si pamatuju ... co já si vlastně pamatuju když se to tak vezme tak nic. A ještě ten Lukáš kdo to vubec je proč tu s ním mluvím, když mu vlastně ani nemužu věřit ...[/i] Přemýšlí a čeká na Lukášovu odpověď.

V prvním momentu se chytnu za hlavu a zkouším si vybavit, co se dělo. Zkouším si vybavit něco, cokoliv. Ale jako bych měl hlavu zablokovanou. [i]Ksakru, co se to děje a kde to jsem?[/i]
Zmateně se rozhlížím po pokoji a snažím se pochopit, přijít na to, kdo jsem a co se tu děje. V hlavě se mi sama od sebe formují slova jako amnézie a ztráta paměti. A nakonec se mé oči zastavují na zrcadle. Zamrkám a zatočí se mi hlava, tak se zase radši odvracím, když tu najednou uslyším ten hlas. Otočím se za ním a poslouchám, co mi ta ženská říká.
[i]O čem to kurva mele? Vždyť to nedává žádnej smysl. Ale klid, tohle určitě pude všechno nějak vysvětlit.[/i]
Hlavou se mi v tu chvíli prohání spousty myšlenek, jak se mozek snaží přijít na nějaké vysvětlení. A najednou je tam.
[i]Ta ženská je šlapka, jo určitě. Vypadá tak a i se tak chová. A ty řeči, všechno tohle okolo - musela mi něco dát, nějakou drogu. Určitě sama taky měla. Proto si na nic nepamatuju a proto mam tenhle divnej stav.[/i]
[b]Hele, ženská, cos mi to sakra dala a kdo seš? No to je jedno, protože já odcházim a na nějakej plat můžeš zapomenout.[/b]
[i]Někde tu musím mít doklady, ty mi řeknou kdo jsem a kam mám jít. A časem se mi paměť určitě vrátí, drogy jsou hnus, ale určitě po nich nevypadne trvale paměť. [/i]
S tím se začnu rozhlížet po nějakých svých věcech, hlavně nějaké peněžence či dokladech.

Na chvíľu sa pozabudnem a pozerám do zrkadla, v ktorom by som sa mal vidieť, no jednoducho sa tam nevidím. Z úvah, či sa jedná o nejaký obraz tejto miestnosti ma vytrhne ženský hlas.
Chvíľu na ňu pozerám, podrobne si ju prezerám. [i]Kto to je? Taký vzhľad by bol na ulici neprehliadnuteľný, vyzerá skoro ako nejaká bezdomovkyňa spod mosta. [/i]
Keď spozorujem zmenu očí, zľaknem sa a trochu sebou trhnem. No aj cez prekvapenie sa mi na jazyk tlačí veľa otázok.
[b]"Kde som? Kto si? Prečo ťa volajú vlčica? A prečo ma voláš dieťa? A... medzi kým to mám vítať?"[/b]
Tak trochu prestrašene sa rozhliadnem po miestnosti. [/i]Buď je to zlý sen alebo nevydarený žart.[i]

Tvoja reakcia na Destra ho zaskočí, ale nie tak ako si čakal. Z očami, v ktorých sa ukrýva nejaké zviera, pravdepodobne vlk alebo niečo podobné sa na teba pozrie a jednou rukou ťa zloží k zemi. [b]"Čo to má byť!"[/b] vykríkne po tebe a odhodí ťa pár metrov späť. [b]"Vedel si veľmi dobre čo ideš podstúpiť! Aj to, že sa to nedá zvrátiť. Tak sa tu teraz nehraj, že nevieš o čo sa jedná."[/b] vyzerá byť veľmi rozzúrený a dychčí ako dáky diviak alebo čo.

[b]"Nemáš sa čo vzpierať! Nestrpím, aby moje deti boli ku mne takéto drzé."[/b] potom sa na teba pozrie, lebo vidí, že niečo nie je v poriadku. [b]"A čo to melieš? Veď som ti už vysvetloval všetko, ešte pred prijatím."[/b] vyzerá to, že nejak nedokáže pochopiť, že si nič nepamätáš. Zvláštne však.

Keď na Máriu prehovoríš, veľmi zvláštne sa zátvari. [b]"Čo to? Jak ja som upír? Čo to má byť za hlúpu otázku."[/b] začne sa tváriť veľmi znepokojivo. [b]"Prestaň si robiť srandu, určite som ti hovorila o Gehenne a ty si si to teraz vymyslel. Chacha."[/b] zasmeje sa tvojmu "vtipu". [b]"No skoro ste ma dostali pán Morgan."[/b]

Všimne si však, že reakcia tvojho tela na meno bola iná ako čakala. Znova sa zatvárila veľmi vystrašeno.[b]"Ale ja som ti nič o Gehenne nevravela, však? Ty si naozaj nič nepamätáš. No u Kaina, to je sen."[/b] pretre si tvár a potom sa na teba pozrie znova. [b]"Naozaj si nič nepamätáš, ak to je tak, musíme ísť do veliteľstva Kamarilly v tomto meste. Takže naozaj o tom ani nesranduj. Naozaj si nič nepamätáš?"[/b] položí ti otázku a je evidentné, že chce pravú odpoveď.

Odtrhneš tvár od Jucinky a pozrieš sa do zrkadla po tvojich slovách sa zamyslí. Veľmi sa zamyslí. [b]"To, ale znie akoby si nič nepamätáš."[/b] hovorí pomerne s kľudom v hlase. [b]"Inu, to sa mi ešte nestalo, musím uznať, že je to veľmi zaujímavá udalosť. Keby verím v určité proroctvá. No nič."[/b]presunie sa bližšie k tebe a úprimne sa ti pozre do očí.

[b]"Ak ti mám pravdu povedať, toto nevyzerá dobre. Vôbec sa mi to nepáči, mal by si si pamätať všetko zo svojho smrteľného života."[/b] žmurkne a s úsmevom k tebe prehovorí. [b]"Inu, neviem žeby sa to niekedy stalo, ale vitaj medzi nami. Vládcami temnôt."[/b] posledné dve slová povie zhrubeným hlasom. [b]"Inak asi to bude pre teba šok, keďže si nič nepamätáš, ale vybrala som si ťa ako svoje dieťa. Stal si sa upírom."[/b] povie z kľudom a úsmevom na tvári.

Sadne si na posteľ a pozerá na teba. [b]"Vieš, chápem, že je to ťažké spracovať. Nechám ťa teda chvíľku premýšlať, ale keď budeš pripravený, tak mi to povedz, musíme ísť s týmto problémom na ústredie. Musíme to ohlásiť. Možno aj budú vedieť čo s tým. Barón to bude vedieť. Určite."[/b] vyzerá to skôr ako keby presvedčovala sama seba, než teba.

Pomaly k nej prehováraš a vravíš čo sa ti stalo. Kladieš otázky, ktoré sú tejto žene mierne zvláštnymi, pretože popri nich sa tvári akoby ona nerozumela. Keď jej vysvetlíš, ako sa cítiš, že sa ti zdá akoby si veľmi pil. [b]"Áno, to si pil, ale musíš uznať, že to je vzrušujúce."[/b]

Posledná poznámka o zabudnutí ju však prekvapí. [b]"Si na niečo nespomínaš? To je neobvyklé."[/b] na jej tvári sa zjaví jasný výraz, nepochopenie. [b]"Mal by si si práveže pamätať viac ako smrteľníci. Takže mi povedz čo si nepamätáš a spolu prídeme nato, prečo si to nepamätáš. A snáď budem vedieť odpovedať."[/b] príjemne sa usmeje a očakáva čo máš na srdci.

Spočiatku sa Marko na tom aká si zmätená zabáva, ale potom si všimne, že to nie je v poriadku. Keď na neho vyletíš, že ti má všetko vysvetliť mu už príde čudné.

[b]"Čo to trepeš? Všetko si máš pamätať."[/b] z hlboka sa nadýchne a tiež aj vydýchne. Podíde bližšie k oknu a chytí sa za hlavu.[b]"Čo som ja komu urobil. Sa budú strašne tešiť naši nadriadený, že podporujeme báchorky Sabatu o Gehene."[/b]

Zadíva sa ti do tváre a len krúti hlavou. [b]"Mno, môžem ti poblahoželať stala si sa členkou klanu Tremere. Sme upíri, a ty si moje dieťa. Nie také dieťa ako si myslíš, ale v podstate som ťa zrodil. Nejak si to usporiadaj v hlave, ja tiež musím."[/b]začne nervózne prestupovať. [b]"Musíme to vysvetliť Kamarile a barónovi."[/b] prejde ho mráz po chrbte. [b]"Povedz mi keď budeš pripravená za nimi ísť."[/b]

Zatvárim sa divne [b]"jak si to mám sakra pamätať?..mám totálny výmaz. Je mi zle, mám hlad, krúti sa mi hlava a navyše .."[/b] odmlčím sa a pozriem na Marka, že je zjavne viac z tejto situácie mimo ako ja. Trochu sa uškrniem a prekrížim si ruky na hrudi. Ked ale však sa mi zahladí do očí a vysvetlí mi skutočnú podstatu tejto zvláštnej situácie, strasie ma.
[b]" Tak tým sa potom vysvetluje tá chuť v ústach..odraz v zrkadle..celkom dobrý zrak, pričom som bola ako keby už slepá.."[/b] uškrniem sa ale v tom sa zarazím ako keby mi niekto stúpil na nohu. [b]"sakra, to je blbosť..upíry..ved to nieje možné..je to ako s divného hororu s upírou tematikou,čo sa režisér snaží diváka zastrašiť.."[/b] kopnem do kraja postele. [b]"je to celé pofidérne..mám z toho divný pocit..no ale každopádne, niečo na tom bude..kedže.."[/b] ztíchnem a prejdem si jazykom po zuboch.[b]"sakra..asi ti uverím.."[/b]zaškerím sa a trochu zmätene sa poškrábem na hlave.
Pri zmienke o Kamarile a baronovi, nahodím pomerne neurčitý výraz.
[b]"Ako to myslíš, ´musíme to vysvetliť´? dostal si príkaz na stvorenie noveho člena..ako to bolo?..á ,klanu Tremere, a ty si si vybral divnú osobu, čo zmätkuje a nevie sa v podstate vpratať do kože?"[/b] uškrniem sa [b]"to je pekné teda..ale nebud nervozny to bude v poriadku..ja sa z toho prvotného šoku dostanem. Je to totiž dosť zaujímavé na to abych to len tak zahodila za hlavu a šla dalej."[/b] poviem a môj vnútorny zmätený boj ustane a ja sa ukludním.
Opriem sa o stenu a žiarivo sa na Marka usmejem.[b]"Kto má byť ten baron? niekto zaujímavý?"[/b] spýtam sa a upriem naň svoje modré oči.

Když mi vmete do tváře své fyzické názory a já skončím od něj dále, než bylo zdrávo, seberu se ze země. [b] Tak zaprvý, nic jsi mi nevysvětloval, nebo si to nepamatuju. Zadruhý, sorry, že jsem vyletěl, ale nevim, kde sem, co jsem a co tady dělám, hlavu mám jako střep a docela nechápu co se to děje.. [/b] posadím se na postel [i] Tak to je pěkně šílenej moment. Nevim, kde jsem, nevím, kdo jsem, je tu nějakej člověk, co říká, že jsem jeho dítě a ani se mi nezdá, že bych byl on. [/i] Obhlídnu se, džínová bunda, na hlavě kšiltovka s gamprinusem, tričko IRON MAIDEN [i] Co kurva je Iron Maiden? *40* [/i] džíny a v kapse od džínový bundy cosi.. cigára, [i] Já kouřim? nepamatuju se [/i] Vyndám jednu, čichnu k ní a zahodím, zahodím i s ostatníma cigárama. Potom kouknu na Destra [b] Celkem nepříjemný, to je fakt. A celkem i divný, jak můžu zapomenout, co jsem ze vteřiny na vteřinu? Přece jsem se jen tak nevyskytl, potřebuju vědět, co jsem, nebo kdo jsem, protože teď jsem úplně v háji. [/b]

Posadím se na posteli a chytím se za hlavu.
[b]"EEEhm."[/b]
Zamumlám a promnu si oči.
[b]" Moje hlava. To by se člověk posral. Ty kráso já už nebudu chlastat. "[/b]
Můj mozek mi odmítá pomáhat s rozpomenutím se a tak si znova lehnu na postel a zavřu oči.
[i]To jsem se musel pěkně zlejt, když si nepamatuju ani kde bydlím. [/i]
Když uslyším nějaký hlas jak na mě mluví tak otevřu jedno oko a nadzvednu hlavu. Když si prohlídnu postavu tak znovu zavřu oči a spadnu na postel.
Naprosto její řeči nevnímám a snažím si dát dohromady věci uvnitř hlavy. Otázky... samé otázky ale žádné odpovědi.
[i] Sakra odkaď jsem? Jak se zase jmenuju? A co je tohle za číču? Vždycky jsem byl na pěkný gothický slečny. Jenže na zrzavý, proč bych tu byl s touhle? Navíc další otázka zní proč by nějaká slečna jako je tahle chodila s někým jako jsem já. Jsem outsider nebo nejsem? Mám pocit že jsem byl. No a nebyl jsem něčím zvláštní? Něčím jsem určitě vymykal. Kurva čím to bylo? Nevadí.[/i]
Náhle si vzpomenu, že ta slečna o něčem pořád povídá.
[b]"Ehm. Jestli mám nějaké otázky? Otázky? Jen jednu. "[/b]
Zvednu se na lokty a poté na nohy a protáhnu se.
[b]" Kde mám zbytek oblečení a věcí? Mizím domů."[/b]

,,Ale co bych si měl pamatovat? Mám hlavu jako balón, třeští mi v uších a moc mi to nemyslí, tak na mě musíš pomalu."
Sem nějak v hajzlu, myslím, že kdybych teď usnul probudim se za dva dny. Ale o čem teda mluví? Kamarilla? Něco mi to řiká.
,,Takže půjdem na velitelství Kamarilly? To je něco jako státní úřad ne? Myslím, že si řikala že se stará se o pořádek a o to divadlo, nebo jak to bylo. Maškaráda, to je to slovo. No a proč? O co tady jde? Provedl sem snad něco?"
Je to divný. Cítim se jako v jiném světě. Jako když vezmete rybu z rybníčku a hodíte ji do oceánu ať si plave.
,,A co bych tedy měl vědět? Nevím co nevím, tak nevím jestli vím co mám vědět..."

[tab]Nevěřícně poslouchám, co mi říká a přitom ještě stále hledám svůj odraz v zrcadle. [i]Nevidějí se v zrcadle. Jedna z těch všeobecně známých věcí. Ale je něco takového možné?? A proč si nic nepamatuju? Ať si je to třeb ai jen hloupý žert, vypadá to, že ona něco ví, tak není zbytí. [/i]
Ohlédnu se za Jucinkou a kysele se pousměji. [b]Ne, nepamatuju si nic. A to zrovna příjemné není. Věřím, že kdybych si pamatoval, všechno by bylo jinak, momentálně ale jediný, co cítím je chaos a pomalu i vztek. Chci vědět kdo sem. A co se stalo. A to teď, hned. “[/b]

[tab]Sám nevím, kde se ve mě bere ta arogance a povýšenost. Možná ozvěna mého pravého já? Na posteli zahlédnu pánské sako, podle všeho střižené na míru, Armani, hmmm..Chvíli ho otáčím v rukou a pak si ho obleču. Padne jako ulitý. Automaticky se otočím k zrcadlu, abych zjistil, jak v něm vypadám a zas mě rozčílí, když si uvědomím, jak hloupě jsem se právě zachoval.

[tab][b]”Když jsis mě vybrala, takmi aspoň můžeš říct, jak se jmenuju a kdo jsem byl. To bys měla vědět, nebo ne? Můžeš mi to povědět cestou, chci být co nejrychleji tam, kde jak ty říkáš, budou mít odpovědi.”[/b] Možná až zbytečně si smetu z rukávu neviditelné smítko a pomalu přejdu k neznámé. Cloumá mnou vztek nad náhlou bezmocností, al epokouším se to v sobě skrýt nejlíp, jak jen můžu.

"Hmmm." Zamyslím se, jak nejlépe formulovat, co si všechno nepamatuji. Nejlépe přidat pár sarkasmů, aby neměla to hledání [i]proč[/i], tak těžké - což asi bude mít stejně. Začíná mi být "sympatická".

"Myslím...", odmlka. "... že daleko lepší, než říci, co si nepamatuji, je říci to, co si pamatuji." Odmlka, úsměv. "Takže bylo, nebylo." Rozhlédnu se po pokoji. "Byl jeden pokoj...," popíši ho, "a v něm se probral...," popíši sebe. Odmlka. "Chvíli na to zmíněný pán ve zmíněném pokoji uviděl tebe. Mno, a ti dva pak zabředli v ne zrovna nejlepším rozhovoru na téma: 'Proč si sakra nic nepamatuji?'"

Příjemně se usměji.

Keď povieš Maximovi svoje meno, respektíve keď sa predstavíš tak sa zarazí. [b]"Ale.."[/b] pravdepodobne to hodí hneď za hlavu a počúva ťa ďalej. Čím viac však hovoríš tým viac sa tvári akoby rozmýšlal.

[b]"Takže ak chápem správne čo mi hovoríš,..."[/b] nakloní sa k tebe bližšie a pošeptá. [b]"Tak si nepamätáš vôbec svoju minulosť? Je to pre mňa veľmi dôležité, a povedz mi od začiatku, načo si spomínaš. Spomínaš si nato, čo si robil v minulosti? Čo bola tvoja práca? A spomínaš si keď som ťa na tvojej pracovnej ceste kontaktoval a následne sme mali debatu o nás o..."[/b] poobzerá sa stranou [b]..upíroch?[/b] tvári sa dosť podozrievavo akoby vás mal niekto sledovať.

Hneď po tvojich prvých otázkach Lukáš stratí svoj veselý úsmev a začne sa potiť, keď dokončíš poslednú vetu sadne si na posteľ a mierne sa na teba pousmeje. [b]"Mám taký pocit, že Frederik niečo naozaj pokašlal, a preto poslal práve mňa aby som ťa kontaktoval."[/b]

S úsmevom na tvári, ktorí aj ty rozoznáš a zistíš, že je falošný, sa k tebe naďalej prihovára [b]"No ako by som to povedal. Si v hoteli a tvoje meno je Laura. No a prečo neni tvoj obraz vidieť v zrkadle."[/b] zašklebí sa dosť zvláštne a dodá. [b]"No si upír. V svojej podstate, ak si nič nepamätáš, tak o tom asi nebudeš vedieť vôbec nič. Aj keď určite si v minulosti nejaký film videla a aj si naň pamätáš, až na pitie krvi sme si neni s tými príšerami podobný v ničom. Vyjma slnečného zranenia."[/b]

Postaví sa a chytí ťa za rameno, ktovie prečo, možno keby si to neustála, možno sa mu páčiš... možností je veľa. [b]"Musíme dodržiavať šesť hlavných pravidiel maškarády, nuž a kamarila dohliada nad tým, aby tieto zákony každý dodržoval."[/b]

Po zjavnej ignorancii a hlavne pre sladkú Kate pravdepodobne veľa zvláštnych slov, sa zamračila a presunula k dverám. A začala krútiť ukazovákom. [b]"Ale dieťa!"[/b] okríkne ťa. [b]"Čo je toto za chovanie?"[/b] zakrúti hlavou. [b]"Pred premenou si bol predsa pripravený na to všetko a musel si prisahať na svoj život, že budeš plniť pravidlá maškarády, a ty vieš aký je jediný trest za ich porušenie."[/b]

Chytí sa za hlavu a začne asi premýšlať. [b]"Tak ja mu darujem lepší život a on z toho chce teraz vycúvať."[/b] potom sa ešte zamýšla nad slovami čo si povedal. [b]"Ja to proste nechápem, vieš že sa nedostaneš nikam ak porušíš maškarádu."[/b] zdvihne jeden prst. [b]"Ani nie si dostatočne silný, aby si ma premohol."[/b] zdvihne druhý prst a zasmeje sa. [b]A čo si do pekla o sebe myslíš?[/b] ukáže tretí prst.

Po tvojich slovách vlčica veľmi jemne zavrčí. [b]"Tak to ti odpovedalo na jednu z otázok."[/b] síce sa usmievala, ale jej úsmev rýchlo prešiel do nepokoja v tvári. [b]"Čo to rozprávaš? To sa mi nejak nepozdáva."[/b]

Pristúpi k tebe bližšie a pokúsi sa ti lepšie pozrieť do očí. [b]"Čo ja viem či klameš? Ale asi nie, neviem či by si to vôbec mohol. Naozaj si nič nepamätáš."[/b] pristúpi k stene a buchne do nej päsťou. [b]"Vieš čo to znamená? Nevieš, lebo si nič nepamätáš? No ale odpoviem ti na všetko. Vitaj v svete upírov."[/b] a roztvori z nadšením svoje ruky.

Marko len sleduje ako sa snaží jeho nová zverenkyňa z toho dostať. Je to vcelku zábavné vystúpenie, hlavne keď rozprávaš veci o upíroch z filmov. [b]"Upíri z filmov, ktoré poznáš, nie sú zrovna pravdivé. Ale to ti vysvetlím niekedy keď budeme mať čas. Toto bude naozaj zaujímať veľa ľudí, a ja osobne dúfam, že sa to barón nedozvie od nikoho prv ako mu to mi povieme."[/b] Marko sa chytí za hlavu a zamračí sa, potom precedí medzi zubami[b]"Nosferati zasraný."[/b]

Keď sa nepriamo spýtaš prečo si vybral práve teba. [b]"Hold, páčila sa mi tvoja vskutku odmietavá povaha, síce sa mi podarilo ťa zbaliť, ale bolo to ťažké."[/b] potom sa usmeje. [b]"Avšak po vyskúšaní upírej krvi si ani ty neodolala."[/b] nahodí úsmev akoby mu patril svet. [b]"Ale za hlavu to hodiť, jednoducho nemôžeš. Ale to je v poriadku, nejak to už vyriešime."[/b]

[b]"Barón, no barón je taká zaujímavá osoba. Ona má tak nejak nastarosti celé toto mestečko. Má na starosti, aby sa dodržiavali pravidlá, keď napríklad som ja chcel, aby si sa ty stala mojim dieťaťom, musel som požiadať okrem svojho ´Otca´ aj baróna tohto mesta."[/b]

[tab]Překvapený ho poslouchám. Přestože ale překvapený, v nitru klidný, stále hledíc na měsíc, který má tu magickou, uklidňující moc. [i]Upí.. Upírech? No, když se nad tím tak zamyslím, tak by to sedělo, ale proč zrovna já? Jaká pracovní schůzka – co jsem to vůbec dělal? Vždyť si nepamatuju vůbec nic...[/i]

[tab][b]„Ne, nepamatuji si vůbec nic. O žádné pracovní schůzce – vždyť ani nevím, kde jsem pracoval. Jsem jako vymazanej, tak… mi už všechno řekni. O upírech si nepamatuji vůbec nic, tak proč bych jím měl zrovna já být – nebo prostě..?“[/b] poslední má slova vyzní do prázdna. Dál postávám se zamračeným obličejem a nadále sleduji měsíc.

[tab]Což mi skýtá příležitost k přemýšlení. [i]No, to je teda… něco. Myslel to vůbec vážně, nebo tak nějak? Co když si ze mě dělá jenom prdel a já jsem tady celou dobu jenom v nějaký reality-show, nebo co to je dneska možný. Tak ať už mluví… třeba pochopím.[/i]
[tab]A tak se ještě nakonec rozhodnu se sám přesvědčit o tom, jestli nějaký upír mohu být. Nenápadně si dolním rtem přejedu po zubech – co znám z filmů, literatury a tak, vždy měl upír dva zuby delší.

Ked sa Marko znova ozve škaredo naň pozriem [b]"to bolo len rozmýšlanie nahlas, niečo ako uvažovanie nad danou situáciou"[/b] poznamenám sucho a sadnem si na postel,pričom sa opriem o stenu. Počúvam čo mi rozpráva [b]" stále ťa nechápem.. čo že mu povieme? to že už si stihol vykonať rituál ´rodinkárstva´?"[/b] zadrem sarkasticky pričom sa nad ´zasranými Nosferatmi´ nepozastavujem.
[b]"Tak schválne.. povedz mi teda ako sa ti to podarilo? lebo ja si to nepamätám a vskutku by ma to zaujímalo.."[/b]poviem a zatvárim sa zaujato. Potom čo ma oboznámi s "pravidlami zrodenia" moja tvár sa zkrivý v divnom úšklabku. [b]"počuj si ma musel asi dobre sledovať ked si si šiel ešte aj po súhlas .."[/b] prebodnem ho pohladom. Po chvíly pozriem pomimo a opriem si ruky o kolená. [b]"tak čo budeme tu rozprávať o všeličom,pritom o ničom, alebo pojdeme za tým baronom? alebo niekam?..lebo toto miesto sa mi nepáči. Podme preč."[/b] vstanem z postele a zamierim si to k dverám.

[i]Vlčica. Aké výstižné. Čo sa jej na mne nepáči? Nie, naozaj si nič nepamätám![/i]
Radšej som ale ticho. Po jej veselom uvítaní mi takmer spadla sánka.
[i]Aké blbosti tu trepe? Upírov? Ja že som upír? Teraz budem ako poletovať po oblohe a cucať krv pannám? Kde by som teraz asi nejakú našiel?[/i]
Takéto a podobné myšlienky sa mi preháňajú hlavou, keď tu sa mi rozsvieti.
[i]To bude určite žart. Ona má nejaké šošovky, nadopovali ma nejakým Rohypnolom, alebo iným svinstvom a pozajtra sa uvidím v telke s nejakým Jožom Pročkom. [/i]
Pomaly sa mi vynára podozrenie, že nejde o žart.
[b]"Upírov? Vo svete upírov? Viem, že upír som rozhodne nebol. Čo sa to stalo?"[/b]

S počiatku si Destro asi myslí, že si z neho robíš iba srandu. A vyzerá byť dosť rozzúrený. [b]"Takéto výstrelky si nemôžeš dovolovať jednoducho."[/b] potom, ale zistí, že to naozaj vyzerá tak že si nič nepamätáš, hlavne keď mu začneš hovoriť, aké je to nepríjemné a pýtať sa ho na otázky, ktoré sa mu zdajú byť čudné.

Priblíži sa k tebe bližšie. [b]"Doprdele, to si akože nič nepamätáš? To je pekne na hovno."[/b] poškriabe sa na hlave a potom s ňou zakrúti na znak nesúhlasu. [b]"To je absolútne neprijateľné. Takéto veci sa nestávajú. Alebo aspoň nemajú stávať. To je moc proste."[/b] na chvíľu sa zastaví a pristúpi k dverám von zmiestnosti. [b]"Si Barry, a stal si sa upírom. Viac ti vysvetlím asi inde, pretože... mal si si jednoducho všetko pamätať, takto je to príliš komplikované. A treba to ísť riešiť."[/b] otvorí dvere. [b]"Poď so mnou skočíme za barónom. Ten možno bude vedieť čo robiť. Je to síce parchant. Ale dobrý parchant."[/b]

Koukám na Destra, který nechce přijmout holý fakt, který se mu právě snažím vysvětlit. [i] Bych ti řekl, že je to na hovno, ale tohle slovo ještě nevyztihuje, na co to je. [/i] Poté mi řekne mé jméno, Barry, a řekne, že mám jít za ním. [i] Copak je komplikovaný? Můj život či co? Baron? Hlavou proudí spousta otázek, ale pořád se ptám, kdo jsem a kdo jsem byl. [/i] Poté řekne o baronovi tu repliku: Je to sice parchant, ale je to dobrý parchant a já se mírně a tiše zasměju.

Pozoruje podezřelé reakce Lukáše na její otázky a pozorně poslouchá jeho slova. Pak jí Lukáš vzdělí že se jmenuje Laura a že je upír. Po těchto slovech se jí podlomí kolena, ale zustane stát.

[b]Jak-jakže upír? Jak se m-mi to stalo? A proč se mi to stalo? A kdo je sakra ten Frederik?[/b] Po těchto slovech se Laura snaží vyslechnout další slova Lukáše. Když zaslechne něco o pravidlech ještě dodá . [b]Jaká pravidla že to jsou?[/b] Zeptá se, schodí z ramena Lukášovu ruku a pomalinku odejde k posteli na kterou se posadí. Je zjevně v šoku.

Žena sa len pousmeje keď vidíš, že chceš odísť a potom z jej úst vyjdú samé škreky pripomínajúce smiech. Smeje sa naozaj pekne hnusne. [b]"Ja si spomínam, že o tomto pravidle maškarády som ti už hovorila. Teraz je tvoj domov toto. Samozrejme tvoje útočísko bude niekde úplne inde, ale to vyriešime až po základných otázkach. Je niečo čo na maškaráde nechápeš, dieťa?"[/b] na posledné slovíčko dá obrovský dôraz a na konci už zatiahne do takej mierne naštvanej formy.

To, že je Mária stále viac a viac vydesená, je na nej veru vidieť. [b]"Ty ani nevieš, že som ťa prijala pod seba, že som ťa premenila na upíra, však?"[/b] zmätene sa na teba pozerá a pokračuje.

[b]"Tak to veru musíme na veliteľstvo Kamarily, a to sa im nebude páčiť, že si nič nepamätáš, tá báchorka o gehene."[/b] ironicky sa zasmeje [b]"Vyzerá to, že nakoniec ani nekecala. Ale veď jeden prípad, to je náhoda. Ale musíme to nahlásiť, nech sa o tom vie. Pôjdeme za našim hlavným v tomto meste. Ten je členom rady kamarily a radšej nech to barónovi oznámi on."[/b] poškriabe sa na hlave.

[b]"Náhodou si si nespomenul však?"[/b] začne prestupovať zo strany na stranu. [b]"Jasné, že nie, vypadnutie pamäte pri prebudení buď nenastane alebo je trvalé. Ach jaj. Tak si zober veci čo máš pri posteli tie sú tvoje a poď. Odvediem ťa k našemu vodcovi."[/b] postaví sa pri dvere a čaká na teba.

Jucinka sa pousmeje. [b]"Tvoje meno je Lestet, máš strašne dlhé meno, niekde mám tvoje papiere, tak ti ich potom môžem dať. Ale keď ti poviem pravidlá maškarády, ktoré ti tiež radšej donesiem na papieri, lebo si ich musíš zapamätať, tak uvidíš, že to nie je vôbec strašné."[/b] Jucinka je už viditeľne pokojnejšia ako predtým. [b]"A cez toto mesto si len prechádzal, bol si na výlete po európe. Keď som ťa spoznala vedel si náš jazyk ale neviem odkiaľ. No češtinu, ale tomu tiež rozumiem."[/b]

Potom sa ešte poškriabe na hlave. [b]"Ostatné informácie nie sú podstatné, naozaj nie. A neviem či tam budú vedieť odpovede, ale budú nám vedieť poradiť, a povedať prečo sa to stalo."[/b] keďže vidí, že si už oblečený a aj pripravený odísť vykročí k dverám. [b]"Ľudí vonku si nevšímaj, stejnak by ti nechutili. A teraz naozaj nemám čas učiť ťa kŕmiť sa. To ti vysvetlím až po stretávke z barónom. Je najmúdrejší z nášho klanu. A narozdiel od väčšiny barónov je v meste aj obľúbený. Iba ma nasleduj a na nikoho sa nedívaj."[/b]

Výdete von. Boli ste na prvom poschodí a tak to nebolo až také problematické. Problém však nastal, keď ste mali prejsť cez malý park. Príliš veľa ľudí, a ty si na nich mal obrovskú chuť. Dokonca si sa pristihol, že vytŕčaš na jedného mladého chalana zuby.[b]"Zlato."[/b] povedala hneď Jucinka a vlepila ti pusu, po nej ťa chytila za hlavu a jemne ti šeptala do ucha. [b]"Musíš tomu odolať, viem že je to ťažké, ale musíme dôjsť k barónovi."[/b] potom už bola cesta jednoduchá. V behli ste do hlavných dverí hotela X a tam už bol strážnik, ku ktorému len Jucinka prišla. [b]"Guner vás čaká?"[/b] spýtal sa.

Strážnik bol menšieho zvrastu a vcelku obžratý. [b]"Nie, nečaká, ale musím ho vidieť, ide o naliehavú záležitosť."[/b] strážnik ani veľmi nechcel pustiť vás hore, ale potom Jucinka dala jasne najavo kto je tu pán. [b]"Privolaj výťah a pokojne tu seď."[/b] chlapík len zmačkol tlačítko a ticho sedel. [b]"Nikdy sa nepoučí."[/b] pritakala si jucinka pre a ukázala ti aby si ju následoval.

Výťahom ste sa dostali až do najvyššieho poschodia tohto hotela. Bola tam nádherná veľká, ale zato prázdna izba. Ak ste nerátali tie drahé obrazy po stenách, teda asi drahé. Bol tam však jeden pracovný stôl, za ktorým stál mladý asi meter osemdesiat vysoký chlapík a po jeho bokoch stály dvaja veľký chlapíci asi gorily. Jucinka ti povedala, aby si ostal stáť. A išla za ním. Rozprávali sa po tichu a tak si mohol len sledovať reakcie toho mladíka. Spočiatku sa tváril nahnevane, potom sa zarazil a začal sa tváriť, že premýšla. Hneď odstavil Jucinku bokom a prišiel k tebe. [b]"Takže neonejt, ktorý si nič nepamätá. Zaujímavé, vskutku zaujímavé."[/b]

Prezeral si ťa od hlavy k päte. Mal oblečené podobné oblečenie ako ty, len narozdiel od toho tvojho, mal ešte veľký čierny a kožený plášť. Koža bola veľmi hrubá. To bolo vidieť na pohľad. [b]"Nevadí, keď si nič nepamätá, lepšie pre nás. Aspoň mu odpadá jedno z pravidiel maškarády. Ale na druhej strane, si zapamätajte jedno."[/b] pozrel sa na svoje gorily a tie sa pousmialy rovnako zvláštne ako on. [b]"Nikomu o tom nepovieme, jasné? Táto udalosť sa nestala. Ty si jednoducho všetko pamätáš, to musíš mať na pamäti. Strata pamäte jednoducho neexist. Zbytočne by boli problémy a zasa by sa tu objavili..."[/b] potom sa zarazil a dodal. [b]"Povedzme, že nepotrebujem aby tu behali samý Sabati a vyvolávali koniec sveta. Jucinka zober ho do jeho nového domova. Ja ho nahlásim dole strážnemu a je to vyriešené. Hlavne ho nauč základy."[/b]

Jucinka sa na neho pozrela pritakala a pribehla k tebe. [b]"Heh, dopadlo to pomerne v pohode."[/b] mladík sa na vás ešte pozrel a s takým povýšeneckým tónom dodal. [b]"Keď ho naučíš základy, pošli ho za mnou, mám pre neho... úlohu."[/b]
----------------------
Presúvala si sa z hotela disco do hotela X ;)
http://fc42.deviantart.com/fs41/i/2009/008/3/4/DUBNICA_Centrum_by_guner2000.jpg

[b]"No komik sa nezaprie ani keď si nič nepamätá však."[/b] začne si okusovať svoje nechty keď jej ale dojde čo si vlastne povedal. [b]"Ty si nepamätáš vôbec nič?"[/b] preglgne tak silno, že to započuješ. Potom spravý dva tri kroky stranou. [b]"Ale..."[/b]

poškriabe sa na hlave a ťažko sa zamyslí. [b]"No takže sa obleč, a hlavne obuj. Budeme musieť ísť za našim najhlavnejším v tomto meste."[/b] pretre si imaginárny pot z čela. [b]"Ja ti teraz poviem jednu informáciu čo ťa zaskočí, potom sa ju rýchlo pokúsiš vstrebať a pôjdeme za ním. Pripravený?"[/b]

Nečaká príliš dlho a dodá. [b]"Môj milý, vítam ťa v klane toreádor, v klane ktorým členom sa môžeš stať len tak, že ťa niektorí zo starších premení. Premení na upíra, konkrétne, a preto sa nevidíš v zrkadle, ale pamätať si máš všetko, takže kdesi je chybička."[/b] usmeje sa a nechá ťa spracovať informácie.

Nechápavě se podívám na tu ženskou.
[b] " Otázky? Jo jasně, jen jednu. Co to je ta maškaráda? Vůbec nechápu o čem mluvíš. "[/b]

[i]Ať sem pes, jestli vim, o čem žvaní. Sakra, kdybych si tak vzpomněl alespoň na něco. Musim na něco přijít, ale moje doklady tu nikde nejsou, jak bez nich něco zjistim?[/i]
Otočím se na tu ženu. "[b]Hele, ženská, já vubec nevim, o čem to tu tlacháte. Nevim nic o žádný maškarádě ani jinej šaškárně. A pokud vim, tak se neznáme, takže uhněte ze dveří a nechte mě projí ven.[/b]"
S tím vyjdu proti ní a pokusím se vzít za kliku.

Maximove sa tvoje odpovede asi príliš nepáčia, a aj jeho tvár zmení výraz na dosť vážny výraz. [b]"To nie je dobré. To sa nestáva, nemalo by sa to stávať. Tak si urob pohodlie nech ti to môžem porozprávať."[/b] odfúkne si a sadne si na postel, čaká či si sadneš aj ty alebo ostaneš stáť, potom začne rozprávať.

[b]"Uff, tak kde začať, vo svojom predchádzajúcom živote si sa veľmi jednoducho dostal k veľkým peniazom. Vyhral si dosť veľké peniaze v nejakej lotérii. A rozhodol si sa, že odídeš zo svojej rodnej krajiny, sem na Slovensko, náhodne si si vybral ťuknutím na mape tejto krajiny. Osud to tak chcel a ocitol si sa tu. A chcel si kúpiť jeden náš podnik, ktorý bolo nemožné ti predať, pretože to je jedno z našich útočísk. Mohli sme ťa poslať preč a ty by si si nič nepamätal, ale potrebovali sme nového člena, a to že si chcel zabudnúť na svoju rumunskú historiu nám vyhovovalo. Je totiž jedným z pravidiel maškarády, že zabudneš na svoj predchádzajúci život, gratulujem to už sa ti podarilo."[/b] nahodí na tvári úsmev.

[b]"No a k veci, si teraz upír, čo musí dodržiavať nejaké pravidlá, najzákladnejšie je nevystavovať sa svetlu. Ono budem ťa musieť asi naučiť úplne všetko o upíroch, znova. Ale skôr ako sa dozvieš tieto zásady, prvý krát nakŕmiš a podobne, musíme ísť za barónom, ktorý je mojim zroditeľom. Tak ako ja tvojim. On bude vedieť čo robiť určite."[/b] zazdá sa ti, že začuješ ešte jedno malé určite z povzdychom, ale to bolo príliš tiché. [b]"Skús to spracovať a keď budeš pripravený daj mi vedieť."[/b]

Keď vidí ako sa správaš, tak sa len usmieva. [b]"Rodinkárstvo? Práveže nie, musíme mu ísť povedať, že nastala chyba a nič si nepamätáš. A ako sa mi to podarilo, jednoducho. Napila si sa mojej krvi a bola si moja. Je to jednoduché. Smrteľníci by obetovali život za kvapku našej krvi."[/b] táto myšlienka mu vráti stratené sebavedomie a silu v jeho slovách je doslova cítiť.

[b]"Vidím, že ti toho budem musieť rozprávať ešte veľa, znova..., ale čo už stávajú sa aj horšie veci. Mohla si sa premeniť v monštrum, ktoré by som musel zabiť. Takže pohoda, jakš takš."[/b] znovu nahodí úsmev a začne kráčať za tebou ku dverám. [b]"Tiež si myslím, tak poďme."[/b] otvorí dvere a vyjde z nich von.

Zišli ste z poschodia na prízemie a museli ste prejsť cez malý park, tá túžba po krvi bola obrovská. [b]"Nevšímaj si ich, neskôr sa dostaneme aj k tomu."[/b] povedal ti a cez park ste sa dostali k veľkému komplexu v chodov. Na vrcholku tejto vysokej budovy bol nápis X. Vošli ste do dverí, zvaných hotel. Malý, obžratý strážnik sedel ako prikovaný na stoličke a na nič nereagoval. [b]"Divné."[/b] poznamenal Marko, ale neriešil to.

Výťahom ste sa dostali až do najvyššieho poschodia tohto hotela. Bola tam nádherná veľká, ale zato prázdna izba. Ak ste nerátali tie drahé obrazy po stenách, teda asi drahé. Bol tam však jeden pracovný stôl, za ktorým stál mladý asi meter osemdesiat vysoký chlapík a po jeho bokoch stály dvaja veľký chlapíci asi gorily. Vo vnútri miestnosti však bol ešte jeden chlapík a žena. [b]"Hneď ma mohlo napadnúť, že si tu, JUcinka."[/b] zvýrazní posledné slovo keď uvidí Marko ženu. [b]"Počkaj tu."[/b] Marko pristúpi k barónovi a ten hneď ako povie čo je vo veci vybuchne zlobou, alebo niečím podobným. [b]"Čo sa to tu dneska deje? Dnes malo byť desať nových zrodení. Mal to byť veľký prírastok do našej rodiny!"[/b] Chytí sa za hlavu a pozrie z okna.

[b]"Jucinka, Marko, zoberte si tých svojich nováčkov a odneste ich do piateho poschodia do izby 503. Musím sa poradiť z radou, potom za vami prídeme. Choďte, choďte."[/b]

----------------------------------
Odpovede šeptaj už Lestetovi.

Do miestnosti, vstúpi starší muž, Jucinka ti pošeptá. [b]"Hmm to je Marko."[/b]. Tento Marko ihneď pozrie na Jucinku. [b]"Hneď ma mohlo napadnúť, že si tu, JUcinka."[/b] zvýrazní posledné slovo keď uvidí Marko ženu. [b]"Počkaj tu."[/b]povie Marko tej žene, ktorá až doteraz bola tienená jeho veľkosťou. Pristúpi k barónovi a ten hneď ako povie čo je vo veci vybuchne zlobou, alebo niečím podobným. [b]"Čo sa to tu dneska deje? Dnes malo byť desať nových zrodení. Mal to byť veľký prírastok do našej rodiny!"[/b] Chytí sa za hlavu a pozrie z okna.

[b]"Jucinka, Marko, zoberte si tých svojich nováčkov a odneste ich do piateho poschodia do izby 503. Musím sa poradiť z radou, potom za vami prídeme. Choďte, choďte."[/b]

----------------------------------
Odpoveď šeptaj Lisar.

Vlčica prevráti oči v stĺp, [b]"Veď nič sa nestalo. Iba si prechádzal cez mesto, asi tak pár mesiacov dozadu, a v jednom bare som na teba narazila. Potrebovala som nového ghúla, tak som ťa zvábila. No a časom som z teba spravila svoje dieťa. Nič zložitejšie sa nestalo."[/b]

Vlčica jemne zavrčí a presunie sa k dveriam. [b]"Skús tie informácie nejak rýchlejšie spracovať, skočíme za našim "nadriadeným" v tomto meste a ten mi povie, čo s tebou. A hlavne ako sa máme správať ohladom ostatného prostredia. Lebo takéto informácie, by mohli byť príčinov, aby sa z tohto mesta stalo peklo. Našťastie máme dobrého baróna čo to ututlá. Ale najskôr musíme ísť za našim šéfom. Takže si zober svoje haky baky a poďme."[/b] čaká pri dverách, či si už pripravený ísť.

[whisp "Guner"] Otočím sa k Markovi[b]" no ja za to nemôžem že mám okno..jednoducho výfuk"[/b] úškrn [b]" si pamätám akurát na jednu udalosť čo stala asi dávno..ale to neni dôležité"[/b] poviem a znova sa zaškerím, pričom si ho premeriam so zaujatým pohladom. [b]"Tvoja..hm..niesom majetok nikoho,ani súkromného činitela, ani tvôj... "[/b] usmejem sa najsladšie ako dokážem a pocapkám ho po ramene.[b] Hej budeme si musieť pokecať o tomto ´novom živote´ a o zvyškoch zaujímavostí, čo týmto pádom sú pomerne dôležité.."[/b]poviem [b]" monštrum vravíš?..hm..ako vieš že som tým monštrom neni?.."[/b] podpichnem ho škaredým úškrnom a konečne vyjdeme von.
Zídeme dole divnými schodmi. Obzerám sa okolo seba tak zaujato, že sa uvedomím až ked prechádzame malým parčíkom, ktorý zaváňa velmi príjemnou a priťahujúcou arómou, ktorá ma doslova kope,aby som sa vrhla po krku nejakého náhodného okoloidúceho. Lačne sa zazerám po ludoch čo sa premávajú okolo a zamyslene si hryziem konček palca. Ked ma Marko osloví, strhnem sa akoby ma niekto kopol do kolena a trochu škaredo naň pozriem. [b]" to vieš, ty si jedol..ale ja mám sakra taký hlad,že taký som asi ešte nidy nemala..sakra Marko, prečo mi to robíš? do riti, prečo ma tadeto vedieš bez večere?..alebo teda s večerou.."[/b] zavrčím divným hlasom a nervozne kopem do všetkého čo mi príde do cesty.
Ocitneme sa pred nejakou budovou, pripomínajúci silný komunizmus. Poškrábem sa na hlave a v tom moju pozornosť upúta nejaký tvor pri vchode, pravdepodobne strážnik. Trochu vyhúkane naň pozriem [b]" hej to je čo?"[/b] vyhrknem v tom momente,pričom som si to nestihla ani rozmyslieť. Ked vstúpime dnu, stále mi hlavou behá myšlienka, čo to ten tvor tam bol zač. [b]"Marko, čo to do riti bolo? neviem či som niečo také volakedy videla..ale pravdepodobne nie..teda nieže pravdepodobne, ale určite.."[/b]
[/whisp]
Výťahom sme sa dostali na najvyššie poschodie a vošli sme do pomerne velkej izby. [b]"anibych nečakala, že v tejto diere bude aj niečo pomerne slušné.."[/b]zamrmlem si popod nos a pozriem na prítomných v poloprázdnej izbe. Ked Marko osloví tu ženu,tak nadvihnem obočie v prekvapenom výraze [i]hej čo to má byť? to čo je sakra za meno? radšej bych som sa odbachla[/i] pomyslím si a mávnem im na pozdrav,ako keby sa ani nechumelilo. Prestúpim z jednej nohy na druhú a môj žalúdok začne dávať najavo, že je ozaj nespokojný so službami tohto tvz. hotela.
Ked baron, ako som teda predpokladala, vybuchne dosť hystericky, trochu sa uškrniem a začnem sa obzerať okolo seba a pomerne zaujato sledovať výzdobu miestnosti. Po chvílke pozriem znova na barona a na zvyšok osadenstva. [b]"no nejako sa to ved už porieši..Každopádne, ved nič také strašné sa nestalo..len mám výpadok.."[/b]poznamenám s nevinným výrazom a na tvár sa mi derie úškrn, ktorý sa snažím nejak zakryť.
Ked nás pošle niekam do nejakej izby myknem ramenom a prezriem si druhého ´nováčika´,ktorý má ísť tiež s nami. [i]Dúfam ,že to bude rýchlo,lebo sedeť znova v nejakej izbe sa mi fakt nechce..[/i]
Zamávam baronovi na pozdrav a sladko sa usmejem, pričom som si vedomá, že ma Marko za toto vystúpenie pravdepodobne zdrbe.. ale mne je to jedno. Konečne nemyslím na to aká som neskutočne hladná..

Pškriabem sa na hlave a trochu sa zamračím, v snahe všetko pochopiť. [i]Nič?! Tomu hovorí nič?! Ghúla? Dieťa? Bar? Ako je možné, že sa na nič nepamätám? Toto už prestáva byť vtipné.[/i]
Pomaly vstanem. [i]Nadriadený? Barón? Tie jej vysvetlenia sú mi prd platné, iba sa do toho čím ďalej, tým viac zamotávam. Radšej sa na nič nebudem pýtať.[/i]
[b]"Môžme ísť. Ale kam to vlastne ideme?"[/b]

[tab]Tak se postupně dozvídám, že jsem na tom nějak špatně, neb se to nestává. [i]Tak to je opravdu skvělé… nepamatuji si nic… a to bych něco měl… kurva, co se to děje!?[/i]
[tab]Když se mi potvrdí, že opravdu upír jsem, chvilku nemůžu věřit svým vlastním uším. [i]Tak, to je teda opravdu něco… můžu tomu vůbec věřit? Ale co, nic jiného mi asi opravdu nezbývá… a všechno tomu nasvědčuje.[/i]

[tab]Nemůžu mluvit, nebo spíše nechci. Již jsem přešel k oknu, ze kterého nyní hledím ven na měsíc.

[tab][b]„A… co nemůžu všechno? Jaká pravidla pro mě platí – tohle všechno?“[/b] zeptám se, ale jak se zdá, opravdu asi spěchá, za tím baronem. [b]„A… kde tě najdu? Za jak dlouho – kde jsem, jak se odtud dostanu, kam až můžu? Potřebuji si nakoupit cigarety,“[/b] dodám nakonec, aby mi alespoň na tohle odpověděl.

[i]Haha, tomu mám věřit?[/i] je první věc, která mě napadne odpovědět. Pak si ale... s trochou zoufalosti, rozčarování a vzteku uvědomím, že... nevím. Nejistě se usměji, sklopím zrak, hlavu, pootevřu pusu a strčím do ní prst s cílem nahmatat špičáky.

Pak nějakou chvíli mlčím, mám pocit, že bych měl něco dodat. "No, nikdy jsem se sám sobě nelíbil, takže s těmi zrcadli je to plus." Zatnu zuby. [i]Pěkně blbý fór...[/i]

Poté udělám vše, co mi řekla. "Tak... asi můžem."

Nemam moc tušení co ta holka vypráví. Budu asi potřebovat nějaké komplexnější vysvětlení... Vzal sem si tedy své věci, před zdrcadlem se trochu upravil a vyrazil za Marii ven z pokoje.

----------------------
MH: už len 3 týždne a mám po štátniciach, takže sa tešte budeme pokračovať :))