Duší celkem: 1053
Přítomných duší: 8
V krčmách: 2

      Knihovna

      Krásná literatura

      Nádej
      Guner

      22. května 2006

       
      Vždy som bol samotár a túlal som sa krajinou, prechádzal mnohé dediny a mestá a občas som si našiel nejakú robotu, aby som mohol cestovať ďalej. Jedného pochmúrneho jesenného dňa som sa navečer, keď už mesiac svietil, uchýlil do jednej malej dedinskej krčmičky. Ako obvykle som nemal chuť sa z nikým rozprávať, a tak som si sadol k jednému tmavému stolu v rohu krčmičky. Krčmička bola pomerne plná, bolo tu niekoľko roľníkov, ktorý si rozprávali zaujímavé príhody z poľa, pár lovcov a skupinka štyroch postáv sediacich pri veľkom stole, už vtedy sa mi zdalo, ako prišli z dákej veľkej lode a možno sú to piráti. Táto skupinka ma veľmi zaujala, lebo im nebolo vidieť do tváre, a tak som nevedel, kto títo ľudia sú. Zo svojho tmavého kútika som ich pozoroval a čakal som, čo robia, celý čas sedeli nad jedným pohárom piva a takmer neriekli slova, dokonca sedeli naozaj v tme, pretože na ostatných stoloch aspoň svietili sviečky, na ich bohužial nie.
      Roľníci a lovci začali pomaly opúšťať tento podnik. Onedlho odišiel posledný z nich a krčmár evidentne znervóznel. Ostal som tu iba ja, tie štyri postavy a krčmár. Aj keď som sedel dosť ďaleko od krčmára, videl som a aj som cítil jeho strach. Štyri postavy v plášťoch s kapucniami sa postavili a prišli bližšie ku krčmárovi. Jedna z postáv preskočila pult a odťala krčmárovi hlavu. Nervozita začala prichádzať aj na mňa. Postava chytila krčmárovu hlavu a dala si dole kapucňu.
      „Nádherná práca, čistý rez.“ Všetky postavy sa zasmiali, najintenzívnejší smiech mala jedna s postáv, ktorá držala v ruke obrovský bojový kyj. No mne do smiechu nebolo, začal som sa plaziť von, pretože vďaka mojej dobrej skrýši v rohu krčmy si ma nevšimli. Vybehol som von a keď som otvoril dvere, zrejme si ma všimli, lebo som začul slová:
      „Chyťte ho, nesmie nám ujsť!“
      Bežal som, čo mi len sily stačili von z dediny, obzrel som sa a videl som, že postavy ma začínajú doháňať, preto som dal všetko do behu a prebehol som cez celé pole a chystal som sa vbehnúť do lesa. Avšak nohy ma prestávali poslúchať. Zastavil som sa na okraji lesa a povedal som si: „Dosť!“ Vytiahol som svoje dve dýky, lebo svoj obojručný meč som si z roztržitosti zabudol v krčme.
      Bol som pripravený na nerovnomerný súboj, moje dve dýky proti ich štyrom mečom. Aj keď som vedel, že nemám šancu v tomto boji uspieť, povedal som si, že to aspoň skúsim. Postavy prišli bližšie ku mne a zasmiali sa, obkľúčili ma a už nebolo úniku. Pár prvých výpadov sa mi podarilo odstaviť. Ale potom som už len cítil, že jeden pohyb som asi nevykryl. Chystal som sa na proti úder, ale nemohol som sa hýbať, jediné, čo som bol schopný vydať, boli hlásky „chripsk“.
      Zalial ma čudný druh bolesti, aký som ešte nikdy necítil. Hrot šable ma predsa len zasiahol. Zrazu okamih nič, len tma. Precitám až pri dopade na zem. Okamžite sa idem postaviť a zaútočiť na postavy, nech si nemyslia, že ma takto ľahko dostanú. Čo to? Moje telo ma neposlúcha. Aj tak sa snažím zodvihnúť, no ani sa nepohnem. Horúca krv mi v cícerkoch steká po krku, dýcha sa mi čoraz ťažšie a zahmlieva sa mi pred očami. Prestávam vnímať okolitý svet. Opäť sa preberám, rozpoznávam rozrušené hlasy okolo seba a náhliace sa kroky. Niekto si ku mne čupol, ale ešte nedokážem rozpoznať, kto to je. Už som mŕtvy? prebleskne mi hlavou. Počujem nejaký hlas, ako rozpráva nádherným jazykom, a na krku cítim príjemné teplo. Osoba nado mnou znovu čosi hovorí – niečo o boji.
      Zachvacuje ma pocit nádeje, pomaly sa mi začína rozvidnievať, je to snáď anjel, ktorý ma prišiel zachrániť, nech je to ktokoľvek, práve mi zachránil život. V hlave mi prebleskne myšlienka: „Opäť budem žiť, môžem naďalej putovať zemou a žiť si svoj život.“
      Už vidím dokonale, rana na krku je zacelená a ja sa pozerám osobe, ktorá ma zachránila, priamo do očí. Je to nádherná elfka, len tieto bytosti sú tak zušľachtené, že dokážu zachrániť umierajúcu bytosť.
      Stalo sa však čosi nečakané. Elfka si nahodila čiernu kapucňu cez hlavu a povedala: „Povedala som, že tento je môj!“ Posledný obraz, ktorý pred smrťou vidím, je hrot jej meča mieriaci medzi moje oči nenávratnou rýchlosťou.
      Toto je už naozaj koniec.

      Stáhnout jako PDF
      Názory a komentáře ( 0 /11 )

      [ ZNÁMKY ] | [ ZPĚT ]

      NickZnámka
      Angeluss4
      DonSimon3
      Ferro_the_King3
      Jakub.s3
      Jase2
      Kanyapi2
      Lutus1
      Teranell2
      Winitar4
      Zarabeth3
      Zarathustra1


      DrD je registrovaný produkt firmy Altar. Copyright © 2005-2019 DarkAge Team
      Přepnout na mobilní verzi webu.
      Vytištěno ze serveru DarkAge (www.darkage.cz).